Aj zima bola lepšia ako...

Autor: Marie Stracenská | 7.2.2011 o 13:16 | Karma článku: 14,26 | Prečítané:  1323x

V Kežmarskom hrade je o tomto čase mínus päť. Nevedeli sme. Je nás skoro dvadsať, väčšinou do šesť rokov. Vystúpili sme z mikrobusu a tešili sa, ako sa v mrazivom popoludní vonku aspoň trochu zohrejeme. No keď nám lektorka otvorila hrad, striaslo nás. Fúha! Toto má trvať hodinu a pol?

Deťom sme poriadnejšie utiahli zipsy na bundách, vytasili sa rukavicami a čiapkami a odhodlanie zapli na maximum. Trpezlivá lektorka nás začala vodiť z jednej miestnosti do druhej a rozprávať. O zbraniach, hradných pánoch, histórii mesta. Príbeh šľachtičnej, prvej tatranskej turistky, ktorá si svoj výlet odskákala väzením, kde zošalela. Rozprávanie o živote miestneho lekára, priekopníka rontgenov, takého odhodlaného, že si to odnieslo zdravie jeho najmladšieho syna. Cimburie, veža, kaplnka. Z jednej miestnosti do druhej skôr prebiehame. Kosa je neuveriteľná a za hodinu postávania prenikla pod každú bundu.

A prichádzame do predposlednej. Modlitebné knižky, dlhý zoznam mien, novodobé čiernobiele fotografie - ľudí a rozbitých budov. Dokumenty o prevode cudzieho majetku, také vecné, až mrazí.  Akosi neladia s ostatným. Miestnosť píše príbeh Židov. Moderný a smutný príbeh. Netušila som o ňom a ako pozerám na ostatých dospelých, ani oni nie. V tomto hrade a malej budove pred ním čakali na vojnové transporty do koncentračných táborov. Chodili po tých istých schodoch ako my pred chvíľou. Prechádzali rovnakými dverami. Bola im ešte väčšia zima - otepľovačky a vlnené šály a čapice nemali. No aj tak tu chceli ostať. Čo najdlhšie. Odchod a odvoz boli bez návratu. Pozerám na kus steny s nápisom ceruzkou v nemčine. Nechala ho v poslednej chvíli jedna z rodín. Neviem to prečítať, ale aj tak rozumiem.

Mrzí ma, že sa tu nevládzeme zdržať. Deti nerozumejú a ťahajú nás preč, do teplejšia, k expozícii o dobývaní veľhôr. Sú príliš malí a je priveľká zima na vysvetľovanie. Ale raz im o tom poviem. Pre seba a pre nich. Aj pre tých, ktorí tu mrzli, ale aj tak chceli ostať čo najdlhšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.


Už ste čítali?