Ty mi vykáš?

Autor: Marie Stracenská | 31.1.2011 o 8:59 | Karma článku: 11,70 | Prečítané:  2627x

„A prečo vlastne vykáš mamke? Lebo je to tu taký zvyk?" „No, je v tom taká... úcta, vieš." Kamarátovo vysvetlenie som si dobre zapamätala - a spomenula som si naňho, keď som ho začula hovoriť do telefónu: „Mám na sebe tie roztrhané rifle, no a čo, starajte sa o seba, dajte mi pokoj! A čo je vás do toho, kedy prídem domov!" Telefonoval s tou mamou, ktorej vzdával úctu vykaním.

Bolo to jedno z veľkých prekvapení, ktoré sprevádzalo naše presťahovanie z veľkého Prešova do malého Svidníka. Chodila som do druhej triedy. Rodičom vykala vyše polovica mojich spolužiakov. Zvláštni boli tí, ktorí vykali jednému - väčšinou mamke - a druhému tykali. Starým rodičom onikali: „Babka išli do obchodu". Nerozumela som celkom. Vykať rodine? Ľuďom, s ktorými sme si blízki, zdieľame spolu, ku komu inému by som sa mala správať bezprostrednejšie...? Tradícia vykania mi dlho pripadala cudzia.

Ale časy sa menia. Vyrástla som a vykaniu som prišla na chuť. „Ty mi vykáš?" opýtal sa ma nedávno jeden nový známy. Nuž, vykám. Mamke, babkám, či manželovi samozrejme nie. Ale kolegom, známym, ľuďom, s ktorými sa stretávam často aj menej často. Vykám aj v mailoch, internetových diskusiách, na sociálnych sieťach. Vykanie pomáha udržiavať malú neviditeľnú stenu, ktorú mám okolo seba niekedy rada. Ak si s niekým tykám, málokedy je to preto, že by som to ja sama navrhla. „Já su Zdeněk," - presne si pamätám tú chvíľu, keď si touto vetou, po ktorej nasledovalo priateľské potľapkanie po pleci, so mnou kedysi potykal šéf. Cítila som, akoby odpáral kúsok toto pekného, čo medzi nami dovtedy bolo.

Vo vykaní skutočne je kus úcty. Ak jej nositeľom je viac, než len to krátke zámeno.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

REPORTÁŽ

Rafting v Líbyi. Kríza sa skončila, ľudia ďalej prichádzajú cez more

Na Sicílii sme blízko migračnej kríze.


Už ste čítali?