Kúpeľná výchova

Autor: Marie Stracenská | 28.1.2011 o 13:01 | (upravené 28.1.2011 o 13:06) Karma článku: 11,03 | Prečítané:  1401x

Nikdy som veľmi nechodila medzi mamy s deťmi. Čo si pamätám, tak asi iba na plávanie a potom cvičenie, keď malí nemali ešte ani rok. Párkrát do materského centra, to je asi všetko. Takže som nikdy veľmi nepozorovala ostatné mamy a deti. Až teraz. V kúpeľoch to mám ako na dlani. Encyklopédiu rôznorodých prístupov k výchove a celú zbierku vzťahov detí a mám. Aj tatov, no tých je tu ako šafranu.

Moji malí spia, počujem ako po chodbe za dverami kráča mama s dievčatkom. Ono je rozospaté a rozmrzené, ona pochopiteľne tiež. Nevie, že to je tak počuť a okríkne malú tónom, pri ktorom zamrazí. Fíha. Hm, možno keby ho niekedy použila v čase, keď ešte len chodila s otcom tej malej, ktovie, ako by to dopadlo. Či by si ju dotyčný vzal  a urobil ju mamou... Občas niečo podobné urobím tiež, och, ako hrozne to znie. Deti by nemali počúvať naše najhoršie poryvy.

Trochu nerozumiem mamke, ktorá svoje dieťa nepomína štýlom: „Nakopem ťa, že odletíš!" alebo „Takú dostaneš po riti, vypadni!" Uľaví sa jej, to iste áno. Ale či to pomáha a hlavne vychováva krpca, nie som si istá.

Iná maminka ma privádza k úžasu tým, ako veľmi ňou jej asi trojročný chlapček máva. Mala ho neskôr, iste bol chcené dieťa. Malý to vie. Jeho slovná zásoba sa obmedzuje na „mama", „ne" a „chcem". Pol hodiny dokázal rumádzgať a vyvádzať - a jeho mamka tú polhodinu strávila prehováraním, aby prestal. Vôbec ma neprekvapilo, keď som ju po tom pre ňu strašnom čase zbadala utierať si z očí slzy, už nevládala. Sú deti, ktoré si na nové ťažko zvykajú a bránia sa neznámemu. A tak sa zo všetkých síl snažia všetko mať podľa seba. Toto umenie tento malý ovláda dokonale. A ovláda aj svoju mamku. Akosi cítim, že by to aspoň občas malo byť naopak.

Školou trpezlivosti je mamka, ktorej chlapček zatiaľ nerozpráva, hoci by mal. Vyjadruje sa húkaním - a ona skúša, vypytuje sa, hovorí s ním - s obrovskou láskou a obetavosťou.

Úctivo hľadím na mamy, ktoré so svojimi deťmi komunikujú bez slov - mlčky sedia pri stole, mlčky spolu kráčajú po chodníčkoch medzi stromami, dokonca aj na svahu sú väčšinu času ticho. Rozumejú si a nepotrebujú sa pri tom zhovárať. Tie mamy vyzerajú spokojné, deti v pohode. Chvíľami by som si to a s nimi rada vymenila. Nám sa pusa nezastaví ako je deň dlhý.

Nechápem, ako to robia tie mamy, ktorých drobci dokážu presedieť štvrťhodinovú inhaláciu v pokoji. Možno sa aj nudia, ale neprejavujú to šantením. Tie mamy ich zvládajú bez zvýšeného tónu a bez vydierania - „nehnevaj, lebo nebudú sladkosti, rozprávky, bazén..."

Niektoré mamky v duchu volám vtáčiky - tie svojím malým priamo pod nos nosia pastelky, nožnice, obrázky. Iné, hovorím im navigátorky - deti pošlú, nech si vezmú alebo vypýtajú samé. Ja bývam to aj to, záleží na stupni únavy a konverzácie s iným dospelým.

Zaujímavé je pozorovať nás všetky.  Je to jedna z mála dospelých zábaviek, ktoré si môžem dovoliť. Lebo veľkú časť dňa všetci fungujeme podľa detí. Hráme sa, snažím sa plniť miestny harmonogram, vymýšľať program a udržiavať krpcov v mantineloch spoločensky vhodných a energeticky únosných. A možno tie pozorovania ostatných mám robíme viaceré. Hádam tu niečo dobré od niektorých aj pochytím :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na ministerstve prežil Mečiara, Dzurindu aj Fica. Prečo by mal Plavčan odstúpiť

Aj keď ďalšie kauzy pribúdajú, odstúpiť zatiaľ neplánuje.

EKONOMIKA

Flash končí, Tatra banka zmení internet banking

Flashové internetové bankovníctvo je bezpečné, uisťuje Tatra banka.


Už ste čítali?