Chcela by som...

Autor: Marie Stracenská | 14.1.2011 o 9:22 | Karma článku: 14,54 | Prečítané:  1719x

... mať odvahu ako Nika alebo Dada. Vziať si z detského domova malého Róma. Vypiplať ho, vychovať, dávať mu lásku a obetovať sa. Brať ho ako vlastné dieťatko a s tým ho hladiť, chváliť, ale aj kriticky usmerňovať. Znášať jeho ťažké roky. A ignorovať začudované pohľady okolia. Nikdy tú odvahu mať nebudem. A im za ňu - nielen za seba - veľmi ďakujem.

... mať energiu naučiť sa niečo poriadne, ako masérka Katka. A potom rozdávať radosť rukami. Mať schopnosť privádzať ľudí k absolútnemu stavu čistej mysle len vďaka presne cieleným dotykom. Vedieť pri tom poradiť, vypočuť. Masérsky kurz som si chcela urobiť niekoľkokrát. Aj naučiť sa po francúzsky, hrať na flautu, naučiť sa šiť... Vždy ostalo len pri chcení a asi to tak bude aj ďalej. No Katke a jej podobným som vďačná, že ich znalosti a šikovnosti môžem využívať.

... mať vnútornú silu ako Ivan. Bez zdravých rúk aj nôh, celý život na vozíčku, sa vzoprieť trhu práce - a dobrú robotu si nájsť. A k tomu krásnu priateľku a urobiť z nej svoju ženu. A čo deti? Zatiaľ nevedia, musia si počkať na vyšetrenia, ale nevyzerá to zle. Neviem, či by som na jeho mieste bola niečoho takého schopná - ja, plná často seba ľútosti, citlivá na každú malú bolesť.

... vôľu byť na seba prísna a súčasne dobrá ako Viera. Jesť zdravo, nežiť v strese, dozvedať sa stále niečo nové a skúšať to. Zháňať zdravé potraviny a držať si od tela to, čo škodí. Neviem to, hoci žiarlivo občas hľadím na tie zdravé dobroty, ktoré si dáva, zatiaľ čo ja bojujem (a niekedy aj vyhrávam) s chuťou na čokoládu.

... mať nevyčerpateľné žriedlo nápadov a byť schopná ich aj dokonale dokončiť, ako moja babička. Vyšiť v ruke každú gombíkovú dierku, mať aj rub obyčajných šiat taký, ako by bol určený očiam kráľovnej. Dielo niekedy dokončím prirýchlo, niekedy povrchný výsledok je prednejší než proces a čas.

... byť schopná sa veľa učiť, ako moja sestra. Medicína, kurzy, teraz phd. A nie štýlom „to obkecám", ktorý som ja užívala vždy, keď sa dalo. Vyhrať boj s nechuťou, odhodlať sa a s cieľom - budem vedieť lepšie pomáhať - sedieť, šprtať a drieť. Sedemkrát sa naučiť veľký telefónny zoznam a sedemkrát ho zabudnúť, aby po ôsmy raz v hlave z neho väčšina ostala. Toho nikdy schopná nebudem, vzdávam sa pri oveľa menšej námahe ako ona.

Celkom taká ako Nika, Dada, Viera... ... asi nikdy nebudem. Budem ich však ďalej obdivovať. Je dobré mať okolo seba ľudí lepších od seba a nechať sa nimi inšpirovať, ťahať. A v duchu aj nahlas im rada ďakujem.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.


Už ste čítali?