Hm. Veď už ani ten spevák (nevolal sa Guru Josh? - niektoré veci akoby boli vydlabané do pamäte...) určite nie je ten, čo býval. Nie každý má také šťastie ako Sting alebo Annie Lennox, ktorí akoby nestarli. Nedávno som videla Erosa Ramazottiho. Nejaký je - veľký. Iný, než ten chlapec, ktorého si ceruzkou do denníčka kreslila spolužiačka z vedľajšej lavice na gymnáziu. Vedľa neho bol na obrázku Jason Donovan (Sealed with a kiss sme spievali naspamäť...) - kdeže je mu dnes koniec - a Rick Astley - ten je tiež v tvári výrazne guľatejší než kedysi. Videla som fotku z koncertu Sinead. Tiež je z nej taká - pani. Erasure - starí páni, Chlapcom z A-ha tak zúfalo ubudlo vlasov, z chlapcov z Alphaville sú tiež ujkovia. Zopár vrások pribudlo aj mládencom z Take That, tí umelecky uchopili a predávajú ich čaro, aj príťažlivosť šedín a briadok. Ibaže ešte stále žijú v tom, že najviac sexi sú rozopnuté mokré biele košele - videla som v nejakom klipe náhodou.
Všetkým nám pribudlo vrások. Aj kíl. A väčšine tiež deti.
Aj keby všetky tieto mladícke idoly naraz zajtra vystupovali u nás v meste a ja som mala lístky do prvého radu, nepôjdem na nich. Chcem si ich v hlave zachovať takých, akí pre mňa boli v šestnástich - mladých, pekných, príťažlivých, žiaducich - a nedostupných. :)