Myslievam na to, že ona svoju v posledných rokoch volala krstným menom. Mne to nejde. Mama je zvláštny status. Od prvého nádychu mojich vlastných detí mi bolo jasné, že všetko bude inak a kto je raz mamou, je tak už navždy. Aj keď sa dieťa odpútava a stavia hradbu okolo svojho vlastného sveta.
Popoludní odutá. Potom večer rozcítená. Pár sĺz a o chvíľu smiech, ktorý z prirodzeného skĺzne na niekoľko sekúnd do afektu. Panebože, puberta k nám prichádza stále nápadnejšie. Zbojníci majú rovnakých desať a pol roka, ale o pomalšom dospievaní chlapcov by podľa našich detí mohli písať príručku. Malá má takmer takú veľkú nohu ako ja, prsty len o pol centimetra menšie a už teraz nastavuje zrkadlo tomu, ako som zrejme ja sama pred rokmi cvičila svoju mamu. Hlavne sa nedotýkať jej kruhov. Nežartovať na jej účet, nepýtať sa nevhodne – hoci netušíme, kedy to je, neprikazovať a nezakazovať, to je nevhodné vždy, dávať jej pozornosť a do toho si ju zas vôbec nevšímať, skrátka vidieť jej do hlavy a vyznať sa v tom chaose – to je recept na harmonické chvíle. Ťažko sa dodržiava.
A potom príde večer. „Môžem s tebou dnes spať, maminka?“ Nepýtam sa prečo. Rada súhlasím. Pohybmi veľkej slečny odpláva do svojej izby, s rozmáchnutými gestami si prenesie perinu ku mne. Zaľahnem tiež, bol to dlhý deň. Otočím sa tam, kde tuším jej tvár. Zašuchoce a strčí svoje nohy pod moju perinu. Svojou dlaňou nahmatá moju: „Akú máš teplú ruku.“ Obe pohodlne uloží. Hlboko vzdychne.
Už si myslím, že spí, keď mi ruku na chvíľu pustí. Ale okamžite zašepká: „Maminka, ešte sa neotáčaj na druhú stranu.“ Počujem, ako hmatá pod poduškou. „Len som chcela skontrolovať bábiku proti strachu.“ A moju dlaň vzápätí chytí svojou hladučkou a stisne. Zadriemem. A prebudím sa po chvíli. Stále sa držíme. Opatrne vysuniem svoju ruku z jej a prevrátim sa na druhý bok. Dám si lakeť pod hlavu, dlaň ostane voľná. Ale len okamih. Nájde ju v pár sekundách a pevne chytí svojimi prstami. Spojenie.
Začína už byť veľká. Nezávislá a samostatná. Vo svete hudby, ktorá je iná, než moja, vzťahov, do ktorých už nepatrím, zábavy, ktorej budem stále menej rozumieť. Náladová, nedôtklivá, citlivá. Dievčatko. Vnútri ešte stále moja maličká drobka.