Dovnútra

Autor: Marie Stracenská | 3.10.2016 o 15:43 | Karma článku: 5,96 | Prečítané:  609x

Sobotné popoludnie. Delíme si svet. Figúrky nám ubúdajú, kocky neprajú. Podľa očakávaní mužský tandem valcuje ženský. Chvíľu to tak nevyzeralo, ale už fakt prehrávame. 

Nečudujem sa, že to drobku už veľmi nebaví. „Dohraj to, mami, dobre?“ Zrazu sa vychytí a príde z detskej oblečená na von. „Dnes sa spovedá. Zajtra ráno by som to nestihla.“ Čože? Ideš do kostola? Sama? Teraz? „Ešte si najprv musím napísať zoznam hriechov.“ Natiahne sa vedľa na koberec, pred sebou zošit a pero. My ďalej hráme, ona linkuje riadok za riadkom. „Päť, šesť, sedem osem. Osem ich mám.“ „Julinka, a máš tam aj, že sa hádaš s maminkou a tatom?“, doberá si ju muž. „Mám,“ odpovie trochu zahanbene. Toto treba brať vážne. Zamyslí sa a pripíše ešte dva riadky. Vytrhne papier, chvíľku s nami ešte posedí a ide. Sama od seba, len tak. Mne celkom neznáma a nie úplne pochopiteľná situácia. Nič podobné som nikdy nezažila – ani spoveď, ani takú potrebu. Zákonitosti svätého prijímania podrobne nepoznám. Veriaci je u nás tato, mama len podporuje.

Vráti sa o hodinku. Usmiata tancuje obývačkou. „Dobre je, Juli?“ „Je, som čistá!“ „Tak nech ti to aspoň do zajtra vydrží,“ smejem sa na ňu povzbudivo. Toľko viem, že nestačí o tom povedať, ale naozaj sa treba dobre aj správať.

Na omšu idú na druhý deň. Z dverí vychádzame spolu – deti s mužom v gala, ja v bežeckom. Nedeľňajšie rána trávime tak, aby sme zharmonizovali svoje svety každý vlastným spôsobom. Odrátavam kilometre po žltom šuštiacom lístí a rozmýšľam. Ja sa nikomu zo svojich potknutí nespovedám. Nikto cudzí mi nedá rozhrešenie. Bolo silné vidieť, ako sa Julke včera uľavilo. Ktovie, koľko potrvá, kým sa zas pohádame alebo sa pochytí s bratom. Zas mi sama od seba nepomôže a možno urobí aj niečo zlomyseľné. U nás vie, že jej to odpustíme. Po spovedi získa túto vieru aj od univerza.

Nie je to len spoveď, dochádza mi. Je to dôležitý pocit. Verí, že aj vďaka priznaniu a ľútosti sa raz za čas sa môže svet upratať a ona ním môže ísť ďalej s čistým štítom. Také niečo potrebujeme všetci. Spadnúť, vstať a začať odznova. Spoznať to, čo nás pri tom podoprie. Nezačnem chodiť do kostola, ani na spovede. Ale rovnako nikdy nezľahčím jej cestu za očistou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?