Elita. Taká... iná.

Autor: Marie Stracenská | 2.7.2016 o 8:40 | Karma článku: 9,82 | Prečítané:  2448x

Dvihnem hlavu a zatajím dych. Obloha je ako sito, jedna hviezda vedľa druhej. Presvitajú dokonca cez koruny stromov. Neskutočné. Zaježová je nádherné miesto. 

Vraciam sa sem už niekoľko rokov. Mám rada prírodu, no už nie som tuláčka a nikdy som nebola závislák od prírody. Sem ma však ťahá nejaký magnet. A mladí, nad ktorými každý rok žasnem ako teraz nad tými hviezdami v listoch.  

Tri roky prednášam jeden štvordňový víkend v roku študentom Sokratovho inštitútu. Už viem, že sú výnimoční a už ma neprekvapia, akí sú šikovní. Obdivujem šírku ich záujmov, dôslednosť a chuť meniť veci na lepšie. Občianske združenie Živica ich vyberá z celého Slovenska. V prednáškovej miestnosti sa vedľa seba zíde budúci jadrový fyzik, politológ, biológ, učiteľ, architektka, hudobník. Na víkendových seminároch sa celý rok učia o tom, čo im ich školy nedávajú. Pritom robia projekty. Trávia nad nimi hodiny a dni času. Nie preto, že musia. Chcú. V rámci nich chodia napríklad pomáhať starým ľuďom. Venujú sa charite, aby podporili výcvik psov pre nevidiacich, spájajú generáciu najstarších ľudí s deťmi, snažia sa zmeniť život vo svojej malej dedine, aby odtiaľ neutekali mladí. Starajú sa o zanikajúce ovocné odrody a menia krajinu na kopaniciach, keď vo voľnom čase a zadarmo ošetrujú staré zanedbané sady, prednášajú budúcim mamám o pôrodoch a popôrodnej starostlivosti, rozvíjajú zanedbané rómske deti, zavádzajú na svojich internátoch triedenie odpadu. Sú to hlbšie aj len zaujímavé veci. Ale majú spoločné to, že sú pre iných.

Tento víkend sa stretli decká zo všetkých troch ročníkov Sokratovho inštitútu – na to, aby tie ďalšie po ich pripomienkach boli iné a lepšie. Nemala by som byť prekvapená. Viem, že to nie sú tuctoví dvadsiatnici. Aj tak sú to pecky, čo sa dozvedám. Všetci ešte študujú alebo sú tesne po vysokej. Je tu chalan, ktorý už teraz vedie stavebnú firmu, úspešne. Jeden je tesne po škole a už v prvej práci, kam nastupuje, bude mať pod sebou 15 ľudí. Dve dievčiny rozbehli banskobystrické Artfórum. Ďalšia vedie obchodík s detským oblečením a ďalšia obchod s potrebami do prírody. Jeden úspešne organizuje a moderuje náročné diskusie.„Dokončievam knihu o eutanázii,“ povedala mi iná. Dvaja celkom bez pomoci a dotácií rozbehli systém požičiavania bicyklov v meste. A to som sa s polovicou ešte nestihla rozprávať.

Zlatá mládež. Nie tá s drahými hodinkami na zápästiach, v otvorených autách a handričkách za tisícky. Týchto robia výnimočnými  ich skutky, akokoľvek pateticky to znie. Títo mladí vedia a veľmi chcú. Sú ako tie hviezdy. Nad ktorými žasnem, obdivujem ich a robia ma šťastnou. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?