Poučky

Autor: Marie Stracenská | 18.4.2016 o 14:32 | Karma článku: 7,03 | Prečítané:  856x

Vytáčajú ma poučky. Najmä tie, ktoré musia deti vpisovať do hárkov na domáce úlohy. Verš je jeden riadok v básni. Detská literatúra je literatúra písaná spisovateľmi určená pre deti. Rým je zvuková zhoda slabík na konci veršov.

Nie – napríklad toto a napríklad takto. Presne podľa knihy. Načo je dobré, aby sa deti učili verklíkovať takéto poučky z literatúry? Proti fyzike a chémii by som nič nenamietala, tam je exaktnosť nevyhnutná. Deti sa však učia spamäti veľa učiva, ktoré nezahŕňa vzorce a matrice. Nerozumiem tomu. Nie som sama. Minulý týždeň sme mali rodičovské. „Pani učiteľka, prečo nútite deti učiť sa poučky od slova do slova,“ opýtala sa jedna z mám. „Nenútim,“ bránila sa učiteľka. „Stačí, ak povedia podstatu a pokojne to môžu aj vlastnými slovami,“ zaskočila ju – a aj mňa – učiteľkina odpoveď. Lebo doma nám to malí hovoria inak...

Tak ako to teda je, otvorili sme tému pri večeri. Musíte sa teda učiť všetky tie poučky? Alebo čo? „Mami! Nemusíme!,“ vyhŕkla Julka, slzy na krajíčku. „A prečo sa ich potom naspamäť učíš?“, nerozumela som. „Lebo ja to neviem vlastnými slovami. Bojím sa, že niečo dôležité zabudnem, lebo neviem, čo je v tých vetách podstatné,“ valilo sa z nej cez náhly zúfalý plač. „A keď nechcem dostávať zlé známky, tak sa učím naspamäť. Pamätám si to, takto je to ľahšie, aj sa to ďalej tak budem učiť,“ padali z nej vety. Ostala som nemá. Objala som ju. „Julinka. To je skvelé, že máš takú dobrú hlavičku. Ale učenia bude pribúdať. Budeme si to prechádzať spolu, dobre? Skúsiš to prerozprávať, povieš mi a ja ti poviem, či je to podstatné, dobre? Budeme hľadať spolu.“ „Ale na strednej a vysokej už so mnou nebudeeeeeeš,“ fňukala drobka ďalej. „Práve preto, naučíme sa, ako sa učiť. A pôjde ti to ďalej samé.“

Dlho čítala písmená a neskladala slová. Keď prišli slová, nerozumela súvislým vetám. Naučila sa porozumieť textu – ale keď o niečo ide, ako vidno, stále jej uniká podstata. Dozrievanie je proces. Neľahký. Nikdy som to nezažila na sebe. A iní, ak to mali podobne ako moja dcéra, mi o tom nepovedali. Sme a budeme tu pre ňu. Pre jej plače zo zlých snov,  opláchnutie oškretých kolien, aj porozumenie poučkám. Učiť by ju mala škola. No škola možno ani netuší, že deti hovoria a pritom nerozumejú. Škola možno ani nemá šancu na to prísť, pri 25 deťoch v triede. Ide jej to? Ide. Tak niet čo riešiť. Učiteľka sa musí venovať viac slabším a neskúma.

Jasné, že tie poučky nejako zvládneme. Len si zas, och, po koľký raz už vravím, že mnohí rodičia, tak ako učitelia, ani netušia. A pritom by stačilo málo. Napríklad nebazírovať na poučkách, viac sa na hodinách rozprávať a viac deti počúvať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?