Rovnako

Autor: Marie Stracenská | 18.2.2016 o 11:17 | Karma článku: 7,97 | Prečítané:  581x

Sto štyridsať krokov na okraj cesty k stromom. Medzi nimi necelé dva kilometre, potom stopäťdesiat krokov doľava, po kúsku doprava a po ďalšom kilometri je križovatka. 

Tam sa musím rozhodnúť – či sa vrátim alebo to vezmem ešte kilometer k veľkému suchému stromu, kilometer na okraj dediny a potom späť alebo sa vrátiť okruhom, ktorý dá dokopy jedenásť a pol. Ak by som odbočila už na úseku so stromami, mohol to byť menší, sedemkilometrový okruh. Behávala som tade skoro rok. Potom som zmenila trasu k Dunaju. A zas sa vrátila. Sú ľudia, ktorí pri behu radi objavujú a striedajú miesta. Ja nie.

Mám rada, že poznám, čo ma na ceste čaká. Viem, že keď je mokro, dve veľké mláky sa dajú pekne obísť po okrajoch. Cestička, ktorú kolesá traktorov stočili do poľa, sa zas narovnáva. Bavia ma myši, ktoré prebiehajú pol metra pred mojimi nohami na kúsku medzi poľami, najprv slnečnicovými, o rok neskôr pšeničnými. Som zvedavá, ako sa túto jar rozrastie krík, ktorého konárik neúnavne trčí do cesty a vždy oň zavadím.

Sú dni, keď je už prvých dvesto metrov po vybehnutí ťažkých. Telo si nestihlo oddýchnuť, hlava je ťažká prácou a problémami. Ale viem, že potrebujem dobehnúť len po stromy a pod klenbou, ktorou robia príjemné prítmie, tieň a bezvetrie, už to pôjde. Nájdem novú silu. Baví ma zdraviť rovnaké miesta a pohľady, ktoré mení čas. Tie známe kúsky trasy mi dávajú príjemný pocit bezpečia. A aj silu a energiu – toľkokrát si to zvládla, poradíš si aj dnes. Odtiaľto to je už len 15 minút k polovici. A odtiaľ už narátaš len osemkrát sto a si doma.

Bežecké trasy zmenšili a priblížili mi svet môjho mesta. Nič nie je príliš ďaleko, dôjdem všade, kam chcem. Toľkokrát som dobehla ďalej. Behaním som začala odmeriavať aj iné veľké úlohy. Hodiny robím na niečom náročnom alebo úmornom a počas pauzy si poviem – to je dobré, ak by som bežala, už by som sa blížila križovatke v tretine. Ešte chvíľu a sadnem si na schodíky pred dverami a vydýcham sa, kým vojdem do tepla.Tak, ako na konci dlhého nočného behu svietia svetlá nášho byt, aj hocičo strašné a ťažké sa raz skončí.  

Všetko sa dá zvládnuť. Tak ako moja bežecká trasa mojím kusom sveta, bezpečným a dokonale známym. Únava, pot, boľavé nohy. Hodiny týždenne. Beh nie je ľahký a vie brať. Dáva však oveľa viac, než len kondíciu a svalnaté nohy. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?