Kôpka snehu

Autor: Marie Stracenská | 21.1.2016 o 10:29 | Karma článku: 8,49 | Prečítané:  920x

No ceste z domu do práce míňam niekoľko čerpačiek. Asi mesiac má jedna z nich pomerne pravidelné osadenstvo – policajné auto. Len tam tak stojí. Možno preto o nich častejšie rozmýšľam.

Dnešná ranná cesta bola jedna z tých pomalších. Zasnežené auto, zasnežené a primrznuté cesty. Všetci išli opatrne. Posledná kolóna ma spomalila na dlhom úseku pri Slovnafte. Idúc krokom som pozorovala rovnako pomalý pruh áut oproti. Z neho trčala vyvýšená zasnežená strecha – s majákom. Policajti. Auto sa hýbalo pomaly, medzi ostatnými. Zjavne sa veľmi neponáhľalo.

Už som videla policajné auto otáčať sa cez dve plné. Ok, možno sa práve v tej chvíli dozvedeli o nevyhnutnom zásahu a najbližšia legálna odbočka bola ďaleko. Už ma predbiehalo policajné auto bez majákov mimo obce výrazne rýchlejšie než deväťdesiatkou. Aj to sa dá vysvetliť nutnosťou byť súrne niekde inde. Ale že by muži zákona ráno nestihli pred cestou odpratať zo strechy a majáka sneh?  Že by nenašli tú minútu navyše? Mne to ráno zabralo presne toľko... Ibaže by to bolo inak. Stále sú rovní a rovnejší. Im za to pokutu nikto nedá. Nemám krvavé oči. Ide len o kôpku snehu. Takú kôpku nadradenosti, pohŕdania a arogancie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?