reklama

1797

Toto nie je každý večer. Zastavená premávka a na križovatkách policajti. Pri zátarasách skupinky ľudí, ktorí povzbudzujú aj celkom cudzích bežcov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Krásna trať nábrežím, cez tunel a uličkami Starého mesta, zasa na nábrežie a späť pozdĺž Dunaja do cieľa. Krásnych desať kilometrov osvetlených nočnými lampami. Night Run - vraj štyri a pol tisíca bežcov. Úžasná masa...

Každý štartoval s vlastným predsavzatím. Ja ako súčasť dvanásťčlenného tímu rozhodnutá užiť si to, dobehnúť a snáď nebyť celkom posledná. Bol to dlhý deň a nepodriadila som ho celý tejto večernej akcii a nestrávila s vyloženými nohami.

Moje tempo je deväť za hodinu. Na siedmom kilometri si dovoľujem povoliť. Pozerám sa na bežcov, ktorí bežia oproti a do cieľa už to majú fakt len kúsok. Poď, vydrž, poháňam sa. Mením tempo, z behu na veľmi rýchle kráčanie. Päťdesiat krokov pomôže hlave aj telu, na ďalší kilometer behu. Potom si dám ešte raz päťdesiat krokov... plánujem dopredu, zatiaľ čo zvoľňujem. Zrazu sa niečia ruka dotkne mojich krížov. Nemôže to byť nikto z môjho tímu, tí sú dávno niekde vpredu. Pozriem sa doľava, drobná dlhovlasá blondína s obrovským úsmevom. Na chrbte ružovým štartové číslo 1797. Na chvíľu spomalí aj ona a beží vedľa, aby ma motivovala. „Poď, ešte kúsok.“ Musím sa tiež usmiať – a žiadna chôdza sa nekoná. Päty dvihnem o niečo vyššie a nadýchnem sa príjemného vetra od Dunaja. Ešte raz ma potľapká a pokračuje svojím tempom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po dnešnej noci už nábrežím nikdy nepôjdem tak, ako predtým. Už viem, ako chutí v noci a v tempe, beží mi hlavou na posledných pár metroch. Cieľovú pásku prebieham podľa očakávaní. Neprekonala som sa, ani som nezaostala. Telo vie, čo a ako má nabehané a kde sú limity. Beriem si vodu – a pred sebou zbadám známe číslice. „Ďakujem vám.“ Blondína 1797 sa znovu usmeje. „To je predsa normálne.“

Nebehávam často takto v dave. Na to, aby som si užila príjemnú únavu a dala si do tela nepotrebujem kolektív a čip. Dievčinu s číslom 1797 už asi nikdy nestretnem. Ale dnes večer ju nepustím z hlavy. Nepoužila slová, hovorila svojimi krokmi vedľa mňa. „Poď, sme v tom všetci rovnako, spolu a je to dobré. Tak poď, ešte kúsok. Pomôžem ti a ty to zvládneš.“ Také - obyčajné malé gesto. Krátky dotyk, povzbudenie. Ako energetický výboj, ktorý mi ukázal ďalšiu skvelú stránku behu. 

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

24 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu