Cesta k sebe samej

Autor: Marie Stracenská | 5.7.2015 o 14:19 | Karma článku: 8,80 | Prečítané:  1059x

Dvadsať päť stupňov. Viac náš domáci termostat v super chladnom byte asi nikdy neukazoval. Vonku je o dobrých desať viac. A to už je podvečer. Odhodlaná sa prezliekam a deti prekvapene dvíhajú obočie: „Ty ideš behať? Teraz?“

Pokrčím plecom. Dnes už nič také veľké nemám. Tak idem behať. 

O mesiac a pol bežím spolu s ďalšími jedenástimi od Tatier k Dunaju a nechcem byť tímu na obtiaž. Na jedného to bude plus mínus desať kilometrov tri razy za 24 hodín. Tak vyhľadávam záťažové situácie a tri štyrikrát v týždni trénujem ako vládzem. Za deň dve vybehnutia. Po kratšom spánku. A áno, aj keď je vonku spara ako v pekle. V ruke žmolím vreckovku proti potu. Štípe v očiach už po pár sto metroch. Tvárim sa, že jemne pofukuje. Mala by som potrénovať predstavivosť. Vyberám si trasu, ktorá aspoň chvíľami vedie tieňom. Teplo pridáva na členky závažia, dnes to teda nebude žiadna sláva... Ešte aj vôňa z kríkov pri poľnej ceste je ťažká. Cestička je zarastená a potkýnam sa o vyrastený harmanček. Bacha, nespadni, v poli ďaleko od domu, kto by ťa tu zbieral. A nekráčaj! Nevyhováraj sa na kríky a bodliačie, makaj, zvládneš to len, keď neprestaneš. Poď, skús ešte kilometer pridať. Hej, budeš sa musieť o to viac vracať. Dobre, odmeň sa pár krokmi, vydýchaj a ideš, pridaj, si skvelá. Posmeľujem sa a snažím sa sústrediť na každý pohyb. „Time is paused“, hovorí mi do ucha slečna z bežeckej aplikácie. Viem, dnes je to pomalé. Ale aspoň niečo. A už je to lepšie, si za polovičkou. Si skvelá, skvelá, skvelá!

Keby mi toto niekto povedal pred dvoma rokmi, zaťukala by som si na čelo. Behať? Pravidelne? Keď je toľko iného, čo sa dá robiť? Ale začala som a rozhodne nemám v pláne prestať. Dnes je beh pri dlhšej voľnej chvíli väčšinou prvá voľba. Teraz sa navyše cítim ako súčasť tímu a naozaj mi záleží na tom, aby som ostatných nesťahovala dolu.

Každé vybehnutie ma niečo naučí. Učí ma znášať bolesť a únavu a dokazuje mi, že sú konečné. Presviedča ma, že premáhanie vedie k uspokojeniu. Ukazuje mi, že občas si povoliť ústupok nie je žiadna tragédia. Privádza ma ku mne samej. Behanie sú hodiny, ktorými sa obdarúvam. Teraz má špeciálny cieľ. Výzva nie je len slovo. V auguste na tých pretekoch môže byť spara, aj dážď, aj nádcha alebo bolehlav. Viem, že to zvládnem, lebo to už mám za sebou.  Ak to zvládnem, bude to viac než len ubehnutie troch úsekov. Zas sa spoznám o niečo viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?