"Ivan vydáva dcéru..."

Autor: Marie Stracenská | 22.6.2015 o 16:50 | Karma článku: 13,96 | Prečítané:  2056x

Umca, umca, umca, umca... Fíha, dnes to nejako roztočili... Zo strany bytu, ktorá je jedným oknom natočená do dvora, sa ozývajú mohutné basy. Susedia vedia, ako sa zabávať. Ale toto je naozaj už dosť nahlas.

„Mami! Tam je kapela!“, pribehne sojka z rekognoskácie terénu. Kapela? Kapela??? „Ivan vydáva dcéru,“ odtuší úplne mimovoľne muž. Spracúvam informáciu. Ivan, sused nad nami,  vydáva dcéru? Čo to znamená? Teda, okrem toho, že od rána nám na dvore hrá kapela?

Sused je Róm. To by povedal každý, kto by ho videl prvý raz. Ja by som o ňom po niekoľkých rokoch susedstva povedala úplne iné veci. Sused je pracovitý človek. Od skorej jari chodí opálený  z robôt vonku, z ktorých sa vracia po večeroch.  Neraz nám pomohol celkom sám od seba, keď videl, že mužovi sa pracuje samému ťažko. Preniesť niečo, pokopať, sám kosí trávnik, ktorý patrí nám všetkým v bytovom komplexe. Okná na byte má na jar umyté skôr, než my. Okolo očí má vrásky od smiechu. Zdraví ma prvý a zďaleka. Raz za čas naňho príde nostalgická nálada a vtedy sa z jeho bytu nesú ťahavé tóny cigánskych pesničiek – nechápem, ako toľkú bolesť dokáže počúvať, ale chvalabohu, nemáva to často. A tento sused dnes vydáva dcéru.

 „A nemali by sme im zaželať?“, pýtam sa neisto. Komunikuje s ním hlavne manžel a chlapi na tie pozornosti veľmi nie sú. A Ivan nám naozaj neraz sám od seba nezištne pomohol. „No... Možno...“ Nájdem drobnosť, zabalím, k tomu dobrá fľaša. „Odnesieš mu?“ Muž sa vychystá – ale od dverí sa vráti. „Nevesta je na dvore, zbojníci, poďte jej zapriať!“ Kyprá usmiata nevesta sa rozpráva s kapelou, evidentne je do obradu ešte čas. Podávame si ruku a želám jej veľa šťastia. Dojatá ďakuje.

Kapela po čase odchádza, oslava sa presúva niekde, kde nebude rušiť. Podvečer k nám niekto klope. Utieram si do zástery ruky špinavé od čokolády, nanášam ju na čerstvo upečený perník. „Otvoríš?“, kričím na muža. „No, toto asi ostane,“ hovorí, keď sa vracia. V ruke svadobné víno a škatuľa s celou malou tortou. „Ivan pozdravuje. Vraj sa sobáš vydaril.“

Svet nie je čiernobiely. Nedá sa posudzovať podľa jedného človeka, jasné. Ani podľa jednej rodiny. Ivan je Róm, povedal by ten, kto ho nepozná. Ivan je milý chlapík, vravíme my po šiestich rokoch susedstva. A som rada, že moje deti ho poznajú, zdravia, rozprávajú sa s ním. Myslím si, že pre nich nikdy najlepšie Slovensko nebude to čisto biele...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?