Tá minúta

Autor: Marie Stracenská | 30.1.2015 o 8:33 | Karma článku: 9,51 | Prečítané:  1023x

Robím dnes z domu. Veľká výhoda. Objem toho, čo má byť hotové sa síce nezmenšuje,  ale je len na mne, ako si to vyrátam. S deťmi sa uvidím až okolo šiestej, to je veľa hodín na to, aby som okrem počítača stihla aj niečo iné. Okrem práce chcem ísť behať. Mark Twain vravieval, že ráno treba „eat the frog“, zjesť žabu. Teda urobiť to, čo sa po zvyšok dňa bude najmenej chcieť. Túto jeho vetu by som podpísala skoro každé ráno. Aj dnes. Odviedla som zbojníkov  do školy a  idem sa domov prezuť – a viem, že musím okamžite vyštartovať. Trochu som jedeniu žaby pomohla tým, že som už oblečená a k vybehnutiu stačí len nasadiť si slúchadlá, čapicu a tenisky a som vonku. Nie každý deň je behanie žaba. Ale v také ako dnes, keď fúka, je tmavo a vlhko, to od nej nemá ďaleko. No keďže celý zvyšok dňa strávim ťukaním do klávesnice a pozeraním na monitor, je to to najzdravšie, čo pre seba môžem urobiť. Odomykám a všetky bunky v mojom tele vravia ešte si sadni, dopi čaj, vylož nohy, veď zas tých päť minút odkladu behania ťa nezabije. No. Ibaže by áno. V tých piatich bude jedna TÁ minúta. Presne TÁ, v ktorej musím  urobiť, čo sa v nej urobiť má. Vyraziť. Ak to nespravím, v každej ďalšej to pôjde ťažko alebo vôbec. 

TÝCH minút býva počas dňa viac. Je to napríklad  minúta, keď musím začať písať - lebo vtedy  to pôjde od ruky. Minúta, keď musím vstať a pripraviť, na čo som si spomenula, lebo o chvíľu mi to vyfučí. Okamih, keď je čas vstúpiť do detskej hádky, čas začať škrabať zemiaky, vybaviť dôležitý telefonát. Ale aj minúta odložiť počítať a na moment sa oprieť a vydýchnuť si. Ak TÚ minútu trafím správne, veci sa daria. Ak nepočúvnem, drhnú.

Ešte jeden ranný rituál známeho človeka si pamätám. Steve Jobs si vraj vždy po zobudení predstavil, čo ho ten deň čaká a opýtal sa sám seba, či by to bolo to, čo by chcel robiť, ak by to bol posledný deň jeho života. Občas si to predstavujem tiež. A nie vždy si prikývnem. Niektoré dni akoby boli žiab plné. Ťažké dni... Ale naučila som sa, že je dobré vnímať svoje vnútorné hodiny a kráčať podľa nich. TIE minúty sa na ceste objavujú, aby pomáhali. Keď dávam pozor, prenášajú ma cez žaby k tomu, aby som si keď nie ráno, aspoň večer mohla povedať – šlo to a ak by tento deň bol posledný, nebolo to také zlé.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?