Nákup

Autor: Marie Stracenská | 21.1.2015 o 10:18 | Karma článku: 11,62 | Prečítané:  1634x

Zvoní to.  Piaty raz, nedvihol. Hm. Pred hodinou odišiel na nákup s kamarátom. V ruke držím telefón a pred očami mám výraz presne toho istého kamaráta, ktorý má, keď mu k nám občas volá manželka. Otrávený úsmev. Tiež to často nedvíha. Poprosila som o nákup, potrebujem variť. Čakala som, že bude do dvadsiatich minút doma, ale je to fakt už hodina. „Mám poslať do obchodu deti alebo zbehnúť sama?“, píšem esemesku. Nabrúsená a rozladená, pod nos si mrmlem niečo o nespoľahlivosti. V kuchyni si zatiaľ aspoň pripravujem ostatné suroviny, ale  už už sa chystám napísať krátky zoznam najnutnejšieho pre deti, keď konečne prichádza. S obrovským úsmevom a igelitkou. „V Mliečne včera robil jeden chlapík zabíjačku, krásne mäso nesiem. Sory, ešte idem po to, čo si chcela.“ Kým moja hlava stihne zaregistrovať, čo sa stalo, z úst vyletia výčitky: „To si nemohol prv? Čakám na to hodinu!“ Začudovane sa na mňa pozrie, zavrtí hlavou a je preč.

Si blbá?, pýtam sa samej seba, keď porciujem krásne mäso a ukladám kúsky do mrazáka. O chvíľu už vykladám žiadaný nákup a pripravujem obed. Keď  sa všetko varí, zhlboka sa nadychujem a odhodlávam. Je sám v izbe, niečo prerovnáva. „Prepáč. Som rada, že si priniesol to mäso. Ďakujem za obidva nákupy. Len som potrebovala to iné skôr. A volala a písala som ti. Vedela som, že si s Braňom. No, a viem, čo Braňo robí, keď ho volá žena... No, naštvalo ma to.“ „Ja nie som Braňo. Predtým sme boli na omši, vypol som si zvuky a zabudol som na to. Telefón som nepočul, esemesku našiel neskoro. Ale viem, že si čakala. Ty prepáč.“ Obidvom nám povolia tvrdé rysy v tvári. Chvalabohu.

Chýbalo málo a bol by to ďalší ofučaný tichý deň. S pocitom ukrivdenia a eskalujúcim hnevom. Je veľká pravda, že dve slová na P – prosím a prepáč, patria medzi najťažšie. Len my dvaja vieme, koľkokrát sme ich schopní neboli. No ešte si ich vieme povedať. Nezdvihnuté telefóny, dlhé, čakanie, zabudnuté odkazy... Sú to drobnosti. Ale v zlých dňoch majú veľkosť slona a sprevádzané čudným pocitom osobnej dokonalosti a hrdosti vedia postaviť obrovské múry. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?