Parťáci

Autor: Marie Stracenská | 6.11.2014 o 9:00 | Karma článku: 13,51 | Prečítané:  1086x

Ako je vonku príjemne... A už sa cítim fajn vyspatá. Veru, nie je nad to, keď si človek ľahne skoro... Lenivo chytím do ruky budík - kontrola, či už treba vstávať alebo možno ešte ostáva minútka na dve stránky z knihy. Houby! 7.21!!! Tak predsa sa mi to nesnívalo a ten budík som vypínala! A potom – že ešte chvíľu. Z chvíľky bola hodina! Kurník! 

Vybieham z postele rovno do detskej. „Zbojníčkovia, dobré ráno. Dnes máme fukoty, zaspala som. Už je skoro pol ôsmej, normálne sa o tomto čase už obúvate!“ Sojka sa začína ležérne preťahovať. Matúšova posteľ je prázdna. „Julinka, prosím, v tempe. Matúško, a ty kde si? Chrúst, nie je teraz čas na skrývačku!“ Drobec vychádza z kúpeľne, oblečený, s kefkou v ústach. „Sa mi zdalo, že je podozrivo svetlo vonku...“ „Super, Matúško, pomôžeš mi. Julinka, obleč sa. Naraňajkujete sa v škole.“ Švihám do kuchyne. Super, môj skvelý muž vytiahol ráno maslo z chladničky, stihlo zmäknúť. Krájam rožky a Matúš plní fľaše vodou. „Matúško, šup, tvoja desiata aj s raňajkami, Julinkina, daj ich do tašiek, áno? Juli, idem ťa učesať,“ kričím do obývačky. „Netreba,“ prifrčí drobka s bezchybným vrkočom, po oboch stranách sponky a pretiera si do čista okuliare. „Aj zuby už mám.“ „Mami, je štvrtok, ešte zber pre uja Pištu,“ cestou do kúpeľne míňam Matúša, ktorý sa mocuje so zväzkami pripraveného papiera pripravenými v komore. „Julka, knižku máš?“, kontroluje sestru. „Hej. A aj tvoj slovníček, zabudol si si ho na stole v detskej,“ sestra kontruje. Kým zhodím pyžamo, čakajú nastúpení v bundách a topánkach pred dverami. „Sme hotoví. Môžeme ísť.“ Hodinky na sporáku ukazujú 7.32. Uf.

Milujem naše spoločné rána, s lenivým obliekaním, keď z malých v objatí vyňuchávam horúce stopy noci. Keď sa predbiehajú, kto nechá zohriať mlieko a pri raňajkách im čítam. A potom s malou v predsieni vedieme nekonečné debaty o tom, ktoré topánky sa hodia ku ktorej bunde. Dnes bolo všetko hore nohami. Ale - bez kriku a dokonale synchronizované. Zasa raz ma zbojníci presvedčili, že už nie sú malí. Sú skvelí parťáci, kamoši, ktorí presne vedia rozoznať čas, keď treba zabrať, pomôcť a nemyslieť iba na seba a na zbytočnosti. V tie pekné rána spolu plníme pomyselnú banku pohody. Zdá sa, že sú v nej bohaté zásoby. Dnes sme mali z čoho vyberať...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?