Na naše prvé osobné stretnutie asi po roku počítačovej komunikácie ma pozval k nim domov. Vystúpila som na zastávke metra, spoznal ma prvý. Drobný, veľmi štíhly pán, hádala by som mu okolo šesťdesiatky. Sám sebe chodiaca reklama. Priviedol ma do príjemného bytu. Dvere otvorila rovnako útla dáma. Posadili sme sa v kuchyni, kde sa dopekala vegetariánska pizza a začali sa rozprávať. O jedle a o behaní, o najnovších zaujímavých informáciách o hodnotných potravinách, potrebe a nepotrebe vitamínov... „Ešte sa vám chce zoberať sa pacientmi? Aj teraz, po osmedesiatke?“, opýtala som sa ho. Rozhodil rukami: „No, asi je to už taký môj údel.“ Počas rozhovoru s pánom doktorom najprv jeho pani niečo dochystala v kuchyni a potom sa stiahla do obývačky. Na nej je osemdesiatka vidieť trochu viac, pomyslela som si. Štíhle ženy ťažšie maskujú vrásky. Asi som sa dlhšie zapozerala jej smerom, lebo lekár zmenil tému. Zoslabil hlas a začal rozprávať osobnejšie. Jeho pani pred desiatimi rokmi diagnostikovali Parkinsonovu chorobu. Bolo to v čase, keď už boli obaja na dôchodku. Lekár vie veľa o ľudskom tele a tak vedel aj to, že táto diagnóza je pre pacientov už definitívna. Ale ochorenie ženy, ktorú ľúbil celý svoj život, ho akoby znovu naštartovala. Neprestal so svojím výskumom stravy a doplnkov. Naordinoval jej špeciálne zloženie jedla a pohyb. Varil a motivoval ich oboch k aktivite. „Máme tu také krásne údolie. Denne behávame spolu desať kilometrov. Ja rýchlejšie, vždy ju na konci počkám. Keď nevládzeme utekať, kráčame. A to všetko, čo robíme spolu, jej pomáha. Vidíte.“ Videla som. Pani sa ani trochu netriasla. Jej oči boli jasné a výraz príjemný a úprimný. Hlas mala tichý, ale istý. Ak by som jej chorobe nevedela, nikdy by mi nenapadlo, že trpí akýmkoľvek neduhom.
Po chvíli si pani prišla urobiť čaj. Keď prechádzala okolo manžela, pohladila ho po pleci. On celkom mimovoľne položil svoju ruku na jej. A ja som pochopila jeho neustávajúce úsilie vo výskume zdravého životného štýlu a spomalenia starnutia. Jeho hlavný motív sa jemne usmieval, keď z rúry vyťahoval voňavú pizzu.
