Čaro veľkých postelí

Autor: Marie Stracenská | 8.9.2014 o 9:45 | Karma článku: 13,54 | Prečítané:  1099x

Úpenlivo  som sa snažila, aby moja posteľ ani trochu nezavŕzgala. Aby perina zbytočne nešuchotala a dvere necvakli veľmi nahlas. Bývalo to cez víkendy, keď sme sa nemuseli ponáhľať do školy. Po špičkách som prišla k izbe, kde spávala babička. Takmer vždy už bola hore. Klopla som a otvorila. Ona sa spoza knižky usmiala a kývla na mňa. Vhupla som pod jej perinu, na krásne vyhriate miesto a zavŕtala sa jej pod krídlo. Nikdy sme tak neostali dlho. A vlastne sa tam nič také svetoborné nedialo. Len to, že som bola vo veľkej posteli s babičkou, ktorú som ľúbila a boli sme tam len my. Ticho sme sa rozprávali o hocičom, plánovali nový deň. Skôr či neskôr prišli ostatní súrodenci a komorné ráno sa zmenilo na divočinu. Váľali sme sa po sebe a smiali sa, babička tomu hovorievala „valná hromada“. 

Tak ako veľa vecí, aj tie rána sa s pubertou skončili. Skoro som na ne aj zabudla. „Maminka? Spíš?“ „Nie, už nie.“ Prichádza drobka v ružovom pyžamku, v ruke plyšák a pod pazuchou vankúšik. „Ty tu máš tak teplo!“, v okamihu prepletá pod perinou svoje studené nožičky s mojimi. Chytí mi ruku a obmotá sa ňou. Kým sa vrtíme, do dverí vpáli jej brat. „Mám vás!“ Skočí do postele z druhej strany. Musím perinu potiahnuť, aby zohriala aj jeho. Vezme mi druhú ruku a už som nimi celkom uväznená. „Tak. Tu ostaneme. Nepustím ťa. Hej, Julka, neťahaj mi to!“ „A ty sa posuň!“ „Nie, ty sa posuň, tam máš ešte miesto!“ „A nekop ma!“ „Ty sa nestrkaj!“ Vadia sa, ale len naoko. Kolíkujú si teritórium. V našej veľkej posteli. No možno nie je čaro v jej veľkosti, ale v tom, že je to posteľ veľkých. Dvere sa otvoria po tretí raz. Pozerá z nich tato. Jedným pohľadom zhodnotí situáciu a je mu jasné, že on už sa nevmestí. Vzdychne si,  ľútostivo a myslím si, že možno aj trochu závistlivo – ale snáď prajne. „Dobré ráno.“ „Dobré ráno, tati,“ odpovedia spoločne dvojčatá. „Máme tu pekne teplo a mäkko.“

Malé dieťa si myslí, že celý svet je tu preňho. Tak som si aj ja ako dievča myslela, že najväčšiu radosť z tých ranných váľaní pod veľkou perinou na veľkej posteli mám ja. A možno by som neuverila, keby mi niekto povedal že to môže byť presne naopak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?