reklama

Neviditeľné

Je piatok. Ordinačné hodiny do druhej, usmeje sa v duchu a pozrie sa na hodinky. Bezmála štyri. No, mohlo to byť aj horšie... Unavená odomyká auto, ešte zďaleka nekončí. Vie, že by nemusela a nikto jej to nezaplatí. Ale nedá jej to. Stará pani z dediny desať kilometrov odtiaľto ledva chodí. Má len dve dcéry a tie bývajú ďaleko. Sama si nohu previazať nedokáže. Už viackrát sa stalo, že ju k lekárke priviedli neskoro a potom sa to dlho a ťažko hojí. Navyše – pani býva len kúsok od ďalšej pacientky, tá nemá nikoho. Pozrie ju tiež. Nasadne, naštartuje, ide sa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na nízke hrdzavej bráničke ju zdraví nápis o zlom psovi. Ten tu býval naposledy pred desiatimi rokmi. Teta sa stará už iba o kocúra. Po ostatných zvieratách ostal len prázdny kurník a chliev. O starej panej toho za tie roky naozaj veľa vie. Tak asi niekedy fungovali rodinní lekári, pomyslí po ikstý raz. Zaklope a vojde, stará pani sa nezamyká. Nájde ju sedieť na posteli. Na pozdrav sa objímu, ako vnučka so starkou. Mladá lekárka sa tak aj cíti. Popýta sa, čo je nové, ako sa máme, ako pani spí a popri tom babičku ošetrí. Hojí sa to pomaly... Po skoro hodine, keď dopije kávu z hrubého porcelánového hrnčeka, sa rozlúči. Poďakuje sa za fľaštičku lekváru, ktorý jej starká vtisne medzi dverami a usmeje sa. Tak zas v piatok, dovidenia!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

U druhej panej je to podobné. Vypočuje si najnovšie klebety o susedoch a príbuzných, babičke sa rana hojí lepšie. Namiesto kávy si dali spolu čaj a koláč, vo dverách dostane domáce vajíčka. Nikdy nič nečaká. Ale naučila sa, že ak by si nič nevzala, ostal by tým starým tetám zlý pocit. Tak, teraz už naozaj ide domov... Vychádza z dvora a takmer vrazí do vysokého muža. Zarazí sa a pozrie lepšie. „Dobrý deň, pán kaplán.“ „Dobrý deň, pani doktorka.“ „Vás by som tu nečakala. Poznáte tú pani? Ste jej nejaká... rodina?“ „Nie, nie som,“ odpovie kňaz nesvojo, akoby ho pristihli pri niečom zakázanom. „Ale povedali mi, že je chorá a sama. Ide víkend. Tak som sa prišiel popýtať, či niečo nepotrebuje.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do auta si sadá so zvláštnym pocitom. Tento nový kaplán u nich nie je dlho. Doteraz ho vnímala ako nevýrazného kňaza, ktorého kázne ju nedostali. Ledva ju oslovili. Vypočula si ich, no kaplán nezaujal monotónnym hlasom a všedným prejavom. Kňaz nemusí byť ako hollywoodsky herec, ale zarezonovať by mohol, vravela si. Hm. Koľko ľudí hodnotíme podľa povrchu... Ako ľahko si robíme úsudky. Je kopa skutkov, ktoré ostávajú nevidené... Keď pôjde túto nedeľu na bohoslužbu, asi ho bude počúvať inak. Za nevýraznými slovami povedanými tichým hlasom bude vnímať jeho neviditeľnú prácu a rozpačitý úsmev v záhradke starej tety.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu