List od mamy

Autor: Marie Stracenská | 24.7.2014 o 13:58 | Karma článku: 11,10 | Prečítané:  1346x

„Mami, a o čom bola tá včerajšia dospelácka hra?“ Chvíľu mi trvá, kým odpoviem. „Rozprávali sme sa. Spomínali na detstvo.“ „No určite,“ neverí mi zbojník. „A prečo potom skoro všetci plakali?“

Tábory pre rodičov s deťmi s názvom Odysea sú pevným bodom každých našich prázdnin. Termín zarezervovaný pol roka dopredu, hádame, kto zo známych príde a akí budú noví ľudia. Cez deň spoločný program, večer, keď sa deti uložia, ešte iný pre veľkých. Tento bol zvláštny. Dostali sme listy. Keď ho podávali mne, spoznala som mamino písmo. Hrubá obálka, na nej nalepená fotka. A ďalšie vnútri, medzi riadkami.

Priatelia si dali tú námahu a zavolali našim rodičom a súrodencom – s prosbou, aby nám napísali a zaspomínali na to, akí sme boli ako deti. Darček takýchto rozmerov sa nedostáva každý deň... Dlho bolo ticho. V rukách a na kolenách nám ležali papiere, pozerali sme sa do nich alebo celkom nikam. Na otázku: „Chce niekto niečo povedať?“, odpovedalo veľavravné vysmrkanie.

Po dlhom čase sa ozval prvý z nás. Zážitky z detstva, ktoré si nepamätal. Pridali sa ďalší. Rozprávaním svojich rodičov o tom, po kom sme a ako v nás zas spoznávajú naše deti. Spomínali na obľúbené hračky, prvé slová, ktoré sme už zabudli. Spoznávali sme v cudzích spomienkach výchovné metódy aj našich rodičov. Všetci sme zatajovali pestvá, často rovnako priehľadne. Do jednej miestnosti sa vďaka listom od rodičov v ten večer vošli celé roky a celý kus sveta.

Kadečo si moja mama pamätá inak, než ja. Navrch obálky nalepila fotku z čias, keď mala toľko ako ja teraz. Je na nej krásna a široko sa usmieva.  „Mám tě moc ráda. Objímám tě.“ Nezrátam, koľkokrát som to počula, nie sme doma skúpe na vyznania. Tie sa nikdy nemôžu zunovať. Je zvláštne vidieť to napísané. Vzácne. Odkedy mám sama deti veľmi dobre viem, že mama také veci nikdy nehovorí len tak.  Myslím si, že keď sa podpisovala, mala v očiach slzy. Rovnaké, ako ja pri čítaní.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?