Cukornička

Autor: Marie Stracenská | 3.7.2014 o 15:06 | Karma článku: 14,18 | Prečítané:  1433x

Kamenná dlažba, v rohu špajzka hneď vedľa balkóna, ten v nej prieduchmi zariaďoval celoročne skvelú uskladňovaciu klímu. Masívny stôl so šuflíkom, štyri stoličky, veľká komoda. Robot, štokerlík a pár skriniek. Kuchyňa mojich babičiek bola možno úplne obyčajná, ale pre mňa jedno z najvýnimočnejších miest na svete. Tu sa vždy začínali naše návštevy, tu sa diali najdôležitejšie debaty. Naučila som sa v nej veľa užitočného, dodnes z toho čerpám. Bola to však stará kuchyňa. Nádoby na múku a cukor označovali zašlé menovky, drevené strienky na nožoch mali riadnu patinu, viacero hrncov bolo otlčených, smalt na miskách miestami oprýskaný. Časté používanie necháva na veciach stopy. 

Blížili sa babičkine narodeniny. Chcela som ju potešiť, aj keď obmedzený rozpočet študentky nedovolil veľmi vyskakovať. Kráčala som letným mestom a vo výklade som zbadala krásnu cukorničku a v rovnakom dekóre nádobku na mlieko. Áno, toto by spolu s kyticou šlo.

Pri zvuku trhania papiera sa babička usmievala a keď nádobky vybrala, jej úsmev sa ešte zväčšil. Zdalo sa, že som trafila. Poďakovala, nakrájala koláč a pri dobrom vínku sme strávili zvyšok večera. Darčeky nechala na stole do ďalšieho rána.

Budúci víkend sme ako vždy po obede umyli a utreli riad. Až potom babička uvarila kávu a položila ju na stôl vedľa kresielok v obývačke. Vedľa hrnčekov dala cukorničku. Tú starú. Tvarovaný sklenený pohárik uzavretý kovovým vrchnákom s trubičkou na sypanie, už sa ho na krajoch trochu chytala hrdza. Všimla som si to, ale nič som nepovedala. Možno ešte chce vysypať cukor z tejto a potom ich vymení, vravela som si. Lenže starú cukorničku sme mali pri káve aj o týždeň a o mesiac.

Na novú som aj ja pomaly zabudla, až kým som ju o niekoľko mesiacov neskôr neobjavila. Stála na kraji police v komode, kde bývali slávnostné riady. Vyťahovali sme ich len párkrát v roku, na skutočne výnimočné príležitosti. Bola nedotknutá. Po prvý raz ju cukor naplnil pri podávaní kávy na Prvý sviatok vianočný. A po sviatkoch sa znovu zabývala vedľa slávnostných obrusov a tanierov. Ale veď to nie je žiadna špeciálna vec, frflala som v duchu. Je pekná, ale obyčajná... Prečo ju babička odstrčila?

Nedávno som dostala novú misu. Peknú. Príliš peknú. Možno ju niekedy použijem. Možno...

Už som veľká, a už veľmi dobre rozumiem cukorničke odloženej v „lepšej“ komode. Lebo každá kuchyňa má svoj vlastný poriadok. Veci v nej majú pamäť a nesú príbehy. Ruky, ktoré ich chytajú, na nich nechávajú odtlačky skúseností a lásky, čo dávajú do jedál. Kuchárky nevidia škrabance a praskliny. Vnímajú známe rozmery, vedia ktorej nádobe a vareche pristane aká chuť. Pamätajú si pochvaly od jedákov nad rôznymi misami. Vedia, kde sa čo uvarí bezpečne, ako dlho to trvá, na čo je dobrý ktorý nôž a koľkokrát spadla a nerozbila sa odmerka. S istotu chytajú krehké hrnčeky a poslepiačky neomylne trafia nádobu s múkou stojacu vedľa tej s cukrom. Kuchyne sú zázračné miestnosti plné neobyčajných vecí, ktoré majú celkom všedný vzhľad. Tie veci vyžarujú peknú energiu, ktorá sa zväčšuje s každým odštiepeným kúskom misky.

Pred rokmi som to nevedela – ale presne pre toto všetko som babičkinu kuchyňu tak milovala. Chýba mi. Mám ešte zopár rokov, aby som také miesto vytvorila aj u nás doma. Dám tomu čas a budem toho musieť ešte veľa uvariť. Lebo nič, hlavne skvelá kuchyňa, nie je len tak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?