Topánky

Autor: Marie Stracenská | 24.6.2014 o 11:02 | Karma článku: 10,50 | Prečítané:  949x

Odomkne a cez staré dvere vojde do známej vône. Za  tie roky ju už cíti iba takto zrána. Odklopí časť pultu a prejde poza neho do malej zadnej miestnosti. Odloží si igelitku s obedárom a rozhliadne sa. O hodinu otvára. Dovtedy má čo robiť. Večne špinavými polepenými prstami prelistuje kôpku ružových lístkov. Vytiahne tie najspodnejšie. Dobre, tieto sľúbil odovzdať dnes. Začne prehrabávať tašky navŕšené vedľa pultu. Tu sú. Podrážka. Zips. Pracka. K týmto chceli čo? Pozrie lepšie na lístok s číslom. Aha, remienok.

Vymení si okuliare, posadí sa na malú stoličku, nahrbí sa ku kopytu a vytiahne nástroje. Parádne topánky potrebujú delikátnu opravu, pani  nechce, aby ju bolo vidno. Podrážku pracovných môže zalepiť aj menej precízne - toto nemusí vyzerať, hlavne, aby ešte chvíľu držalo. Do otvorenia ostáva pár minút, ale už odomkne nervóznej žene podupkávajúcej pred dverami. Žena vojde, nasaje ťažký pach lepidla, gumy a kože, pokrčí nos a snaží sa hlavne ničoho nedotknúť. „Dve päťdesiat.“ Pani skontroluje nové opätky a zašitý švík, bez slova zaplatí a urýchlene odchádza.

Kedysi nad ľuďmi veľmi nerozmýšľal. Bolo mu jedno čo si kto myslí. Lenže potom ho pritlačil lis a zrámoval mu nohu. Lekári zachránili čo sa dalo, ale aj tak už naspäť do fabriky nemohol. Tak sa naučil opravovať topánky. Pridelili mu v dome služieb malý priestor a stanovili otváracie hodiny a cenník.

Zo začiatku sa skoro každý deň čudoval. Nekvalitné lacné biele čižmy vôbec nepasovali k nahodenej paničke. Rozpadnuté tenisky zas k obtlstlému chlapíkovi. Často chodili starší ľudia s detskými topánkami a naopak mladíci s babkovskými čižmami. Nikdy so zákazníkmi veľmi nehovoril, nie je ten typ. Ale zato počúval a viac sa díval. Naučil sa čítať ľudí, ktorí prichádzali.  A to, čo sa dozvedel, prenášal do svojich opráv. Na okopaných detských poltopánkach si dal záležať – priniesla ich pani s dvoma deťmi, v bruchu tretie. Do opätkov statnej blondíny  pokojne zatĺkol veľké klince – tá je rada, keď ju je pri kráčaní počuť. Zapínanie na kanadách mladému chalanovi opravil tak, že vydrží ďalších dvadsať rokov – ešte mu síce budú ťažké, ale sú po otcovi, ktorý ho čakal vonku. Občas sa niekto začuduje, ako môže vyžiť z drobných, čo tie opravy stoja. Len pokrčí plecami – topánky sú stále lacnejšie, keby zvýšil ceny, mohol by rovno zavrieť.

Nevie o tom, že by sa v meste chystal otvoriť nový, mladší obuvník. Čoskoro možno budú žobráci častejšie pri kontajneroch nachádzať topánky s drobnými chybičkami, ktoré ich majitelia nevedia opraviť. Nikam sa neponáhľa, ale už má skoro sedemdesiat. Nepotrvá dlho a zamkne posledný raz. Ubalí si cigaretu a vyjde pred dvere. Ktovie, kto raz bude vyprázdňovať zaprataný priestor, napadne mu, keď si o chvíľu znovu sadá k ponku. Na tie stiesnené miestnosti plné starých topánok a štipľavého pachu ľudia možno radi skoro zabudnú... 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?