Kto pozná príbehy Kena Folleta vie, že pre erotiku ich nečíta. Aj čitateľa predo mnou zrejme prekvapila farbistosť, s akou sa autor tentoraz zrejme pustil do líčenia stretnutia dvoch milencov. Čo, prekvapila. Pobúrila! Čo sa má čo súložiť, v slušných knižkách! Úplne počujem ten ostrý zvuk, ako papier povoľuje a potom pokrčený letí do koša. Podozrievať ničiteľa ho, že si strany vzal ako inšpiráciu nebudem. To by asi potreboval aj dobré dva centimetre textu, ktoré pri šklbaní nechal tesne pri väzbe.
Ak chce niekto čítať o sexe, nech si kúpi erotický časopis, správne. Ja týmto neznámemu čitateľovi ďakujem za ochranu dobrých mravov. Hoci tety z knižnice asi nepoteší, že majú nového kolegu. Cenzora neslušných pasáží kníh z oddelenia pre dospelých.
