Zvuky

Autor: Marie Stracenská | 5.5.2014 o 12:35 | Karma článku: 14,55 | Prečítané:  967x

Ťažký deň. Alebo možno len dlhý po krátkej a ťažkej noci. Taká je, keď uprostred nej príde dieťa s plačom, že sa mu zlé sníva a o chvíľu zaspí stočené v maminej náruči, obe zakryté perinou priúzkou v pomere k otvorenému oknu. Je 20.20 a ja oznamujem hrajúcim sa parťákom, že ďalšie dve kolá už bezo mňa. „Dobrú." Plazím sa do postele. Za svetla som nešla spať ani nepamätám. Zastriem žalúzie. Ani to som roky nerobila, mám rada svetlo dopadajúce do izby z ulice. Ľahnem si, vydýchnem, uvoľním a poviem „dobrú" aj samej sebe. Každodenný rituál je však iný. Cez naschvál otvorené dvere počujem zvyšok osadenstva. Hrajú sa. Dve deti a dvaja chlapi, manžel a jeho synovec na dlhodobom pobyte u nás. Smejú sa, poštuchujú. Niekomu sa niečo podarilo, vykríkne. Začnú sa naťahovať, kto má pravdu. Ešte majú štvrťhodinu, kým tato uloží aj malých. Zaspávam s plnou hlavou ich veselých hlasov. Milujem to.  

Vždy som mala rada, keď som zaľahla prvá. Už ako dieťa som sa snažila, aby som neostala tá, čo na dobrú noc šťukne vypínačom. Chcela som si ľahnúť a uvoľnená vnímať sestru a brata, ako sa mocú po detskej a dokončievajú posledné úkony pred spaním. Upokojovalo ma  vnímať život okolo a pritom už byť vo vlastnom polospiacom svete. Na vysokej to pokračovalo. Dve novinárky a prekladateľka. Na izbe sme mali dva písacie stroje, ich kadencia znela v noci ako výstrely samopalu. Žiarivky zo stropu osvetlili aj ten najzapadlejší kút a plašili šváby. Do toho iereško a zvuky z chodby. Nemala som problém uprostred tých ruchov sa uložiť a zaspať. Práca a šum ostatných ma upokojovali. Dávali mi istotu blízkych ľudí okolo mňa. Pocit bezpečia, že sú tu. V bdelom stave mi neprišiel taký intenzívny.

Noc, ktorá sa skoro začala, sa rovnako skoro aj končí. Je sobota ráno, ale budím sa zavčasu, ako inokedy do práce. Vstanem a s knižkou sa natiahnem v obývačke. Presne doprostred zvukov zo spálne a z detskej. Počúvam ťažké oddychovanie veľkého chlapa, rýchlejšie odfukovanie jedného dieťaťa s trochu upchatým nosom aj výdychy a mliasknutia druhého. Ležím a nechávam sa tým obtekať. Nádhera. Pokoj. Pravý opak času radosti zo zvukov blízkych pri zaspávaní. Možno si ho doprajem častejšie. Toto je pohoda. Toto je šťastie...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?