Cez prekážky

Autor: Marie Stracenská | 2.4.2014 o 9:22 | Karma článku: 20,64 | Prečítané:  5384x

„Nevie čítať s porozumením. Text sú pre ňu len písmená a slová. Číta, ale nevie to prerozprávať . Ide jej to skrátka tak pomaly, že jej úplne uniká zmysel,“ povedala mi priateľka o svojej skoro osemročnej dcére. Ale vraj ju psychologička upokojila, že sa to zlepší, len malá nemá ešte vyvinutú nejakú časť mozgu. Je len o tri dni staršia od mojich zbojníkov. Hm. Matúš číta kde a kedy sa dá. Nahlas aj pre seba, každú voľnú chvíľu sa niekde váľa s knihou. A Julka... Tá skoro vôbec. Ani večer sa nepýta ako brat, či si ešte môže čítať v posteli. Zo školy síce nosí jednotky, ale... Semienko pochybností bolo zasiate.

„Bábika, poď, budeme si čítať." Tato s malým niečo majstrovali v garáži, boli sme doma len dve. Malá vzala knihu, pritúlila sa a začala. Statočne sa potkýnala textom, váhala pri viacslabičných slovíčkach, nadychovala sa pri cudzích menách poníkov. Po strane a pol som ju zastavila. „Julinka, rozumieš tomu?" „Nie," povedala jednoznačne a nešťastne. „Ja nikdy nerozumiem. Keď si nám kúpila nočné lampičky, myslela som si, že to bude lepšie, že keď budem viac čítať, tak sa to naučím ako Matúš. Lenže ja čítam a nič z toho neviem," pokračovala otvorene. Fuch. Na takú úprimnosť som nebola pripravená. Nie som učiteľka ani psychologička, prečo som s tým začínala, keď si teraz neviem rady? Tak nič, asi iba sedliacky rozum. „Julinka, skúsme. O kom si čítala, kto tam bol? A kde boli? A hádali sa alebo sa len rozprávali? A koho ešte stretli?" Na všetky otázky poznala odpoveď. „Vidíš, veď rozumieš," povzbudila som ju. „Tak čítajme ďalej," ponúkla sama. Po ďalšej strane zas zhodnotila: „Ja zas neviem, čo tam bolo." Ale znovu som sa pýtala a ona vedela odpovedať. Navyše si pri tom pomalom lúskaní všímala a komentovala gramatiku.

Nejde mi do hlavy, že medzi dvoma rovnako starými deťmi žijúcimi v rovnakom prostredí, s rovnakými vstupmi a starostlivosťou môže byť taký rozdiel. Ale je. Ono sa to vraj zmení, upokojovala ma priateľka odkazom od odborníka. Vraj treba len cvičiť, hlavička sa vyvinie a dieťa bude čítať bez problémov. A dovtedy... Máme so sojkou svoje vlastné dievčenské pletky. Som šťastná, že sama chce. „Mami, ideme si čítať?", pýta sa ma každý večer. „Len my dve." Sadneme si k sebe, vezmeme knihu a ona pomaly prechádza text. Potom si v pár vetách povieme ako pokračuje príbeh -a čo nevidieť máme za sebou prvú knihu. Všetko zlé je na niečo dobré...  Čítanie a rozprávanie.  Naša neobyčajná cesta ku knihám. Cez prekážky, ale pekná. Mám úžasnú dcéru :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?