Chlapec a vlaky

Autor: Marie Stracenská | 28.3.2014 o 10:54 | (upravené 28.3.2014 o 11:00) Karma článku: 13,83 | Prečítané:  898x

O stenu obývačky panelákového bytu sa opiera krajinka. Z depa na jednom okraji vedie niekoľko radov koľajníc. Pomedzi kopce aj v tuneloch cez ne, popri domoch, vodovodnej nádrži. Na kopcoch sú stromy, pod nimi podporné múry. Prepracované do detailov. Niečo také som videla len vo filmoch. Po prvý raz sa môžem dotknúť maličkých kríkov a skúsiť nazrieť do okien železničného domčeka.  

Štvrtinu tej istej miestnosti zaberá nový model. Je skoro celý biely, iba na niektorých miestach už vyzerá ako krajina s vlakmi. Svet vo vývoji. Vedľa neho sedí jeho tvorca, šestnásťročný Marcel. Začal model robiť už skôr. Pokrok sa spomalil pred dvoma rokmi. Vtedy po prvý raz udrela rakovina. Nádor v mozgu. Operáciu nasledovala dlhá liečba. A po niekoľkých pokojných mesiacov sa choroba vrátila, tentoraz napadla miechu. Ďalšia liečba, transplantácia kostnej drene, množstvo terapií, cvičenia... Sú ako bez konca. Teraz Marcel a jeho rodičia čakajú. Snáď už bude dobre.

Prvá krajinka s vlakmi vznikala päť rokov. Ako dlho to potrvá novej... ťažko odhadnúť. Len nakresliť plán, kade povedú koľajnice, trvalo Marcelovi týždeň. S vlakmi sa zobúdza aj usína. O vlakoch hovorí veľa, rád a s každým. Pomáhajú mu - nemyslieť na to, že nevládze. Že keď kráča, stráca rovnováhu. Že padá z bicykla, stále pri sebe potrebuje partnera, že k jeho raňajkám patria kopy liekov. Má šestnásť a namiesto o frajerkách rozmýšľa o výške polystyrénových kopcov, polomere koľajnicových zákrut a nových motorčekoch pre lokomotívy.

Čo môže, urobí si sám s otcom. Opravia staré a zničené, vymodelujú, vymyslia. Inak by si Marcel nemohol dovoliť stavať. Rodinné úspory jeho choroba dávno zhltla, teraz padajú minimálne príjmy rodičov na rehabilitácie, cesty a lieky. Jeho najväčším želaním je stavať. Možno spoznať podobného nadšenca alebo niekoho, kto už nepotrebuje staré modely a rád ich daruje. Sníva o tom, že svoje železnice raz vystaví.

Marcel vie, že biele plochy krajiny sa raz zafarbia a pohnú sa cez nich vagóny. Stále sa usmieva. Vlaky ho naučili trpezlivosti. Aj vďaka nim vie, že nič nie je hneď. Na zdravé a silné dni si vedľa svojich modelov rád počká.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?