Prvá noc

Autor: Marie Stracenská | 26.3.2014 o 9:48 | Karma článku: 16,02 | Prečítané:  1118x

Mali iba deň a pár hodín navrch. Keď som nespala alebo nemyslela na to, ako ma všetko bolí, rozmýšľala som o nich. Zotmelo sa a cez pootvorené okno príjemne teplo fúkalo. Na celom oddelení bolo ticho, keď sa naširoko roztvorili dvere a vošli dve sestričky. Priniesli mi malých a povedali  - starajte sa. Obidve deti položili na úzku nemocničnú posteľ. Zatvorili okno a zaželali nám dobrú noc. Zaskočená som si pomyslela - dospala si, moja.  

Nevládala som ešte ani sedieť, prevrátiť sa v ľahu na bok bola operácia na dobrú minútu, a teraz som sa mala začať venovať dvom deťom naraz, aby boli v pohode a nepobudili celé novorodenecké. Pozerala som na tie dva uzlíky a netušila, čo robiť. Boli nakŕmení a vôbec nevyzerali, že by sa im chcelo spať. Na izbe som nebola sama a len vďaka tomu  som zachovávala dekórum a skúšala nedať najavo zúfalstvo. Obe deti som opatrne položila do záhlavia postele. Celá boľavá som si k nim ľahla, ledva som sa vmestila. Koho dať k sebe a koho ďalej? Prikryť ich, aj keď sú v perinkách? Čo s rukami? Prekážajú, ale keď jednu položím na deti, nebude príliš ťažká? Ako to cíti ten, čo je hneď  pri mne a ako ten vzdialenejší? Striedať ich? Hovoriť im niečo? Skúsiť uspať spievaním? Takí sú krehkí... Čo keď zaspím, štuchnem do nich a spadnú? Alebo ich pritlačím? Z chodby sa začal ozývať plač bábätka, chodiaca mama chcela ušetriť ostatné na svojej izbe a pobudila kopu iných. Chvalabohu, keď bude zle, nebudem v tom sama...

Tú noc som nespala. Po prvý raz sme ležali všetci traja vedľa seba traja a mne bolo jasné, že nič už nebude ako predtým. Bezradnosť nahrádzal  strach. Úžas nad krásou bábätiek prichádzal spolu s ťaživým pocitom zodpovednosti. Ukrivdenie, že ja prestávam byť dôležitá striedali obavy, či im budem vedieť dať všetko, čo potrebujú. Rozvidnelo sa a ja som stále nemala odpovede na kopu otázok. Ale aj tak to bola najzásadnejšia noc v mojom živote. Večer boli „oni" a „ja". Ráno sme už boli „my".

Už sa nebojím, že ich bolí, keď ich stískam. Rada s nimi občas spoločne zaspávam, neviem sa nabažiť, keď sa obaja naraz pritúlia. Vážim si každú tú chvíľu, tuším, že ich bude stále menej. A bojím sa, že im ublížia iní. Keď rozprávajú o tom, ako sa v škole dohadujú a niekedy aj pobijú, ako niekto inému robí zle, vravím si - chcela by so vás objať tak ako v tú prvú noc a ochrániť vás. Ale už sa to tak nedá, už je to vaša cesta. Už pri nej len asistujem a môžem odvrátiť len časť ohrození. Ten strach tu už asi bude vždy. Ale aj spomienky na prvú noc. Počas ktorej mi došlo, že deti robia mamy obrovskými bojovníkmi.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bez zmien bude padať ďalej

Na decembrovom straníckom sneme v Prešove bude Smer v najhoršej kondícii od svojho vzniku v roku 1999.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.

EKONOMIKA

Smer nechce vyšetriť ďalšiu kauzu

Za prešetrenie kauzy nehlasoval nikto zo Smeru.


Už ste čítali?