O jedlách a ľuďoch

Autor: Marie Stracenská | 12.3.2014 o 11:45 | Karma článku: 15,11 | Prečítané:  946x

Chytá sa odspodu hrnca, môžem miešať koľko chcem, aj tak sa trochu pripáli. Vonia kuchyňou, sladká vôňa mlieka sa mieša s druhou z hrnčeka s roztopeným maslom. Krupičná kaša. Všetci ju milujeme. A len ja viem, že nie je taká dokonalá, ako by mohla byť...  

Sú jedlá, ktoré si neviem predstaviť jesť hocikde. Krupičná kaša mi najviac chutila u babičiek, doma ju dávam deťom a sama ochutnám málokedy. Chlieb s masťou a cibuľou zas jem s naozajstnou chuťou len na vianočných trhoch. Hustú fazuľovú u nás v krčme na rohu. Holúbky u švagrinej. Vianočnú rybaciu u mamy. Presne na tých miestach boli a sú dokonalé. Všade inde je to len slabý odvar.

Lebo tá krupica nie je len jedlo. Je to spomienka na starý sporák, ktorého rúra vždy hučala, keď sme ju pripaľovali zápalkou. Kašu nám babička polievala maslom. Potom posypala kakaom, ktoré sa roztopilo a vytvorilo hore úžasnú škrupinu. V nej sme spravili priesmyky, cez ne sa hnedé maslo roztekalo k okrajom taniera. Jedli sme zoširoka do stredu a keď sme vyjedli kakaovú vrstvu, prišiel druhý posyp.

Omastený chlieb pre mňa znamená omrznuté prsty a kamarátov, na ktorých narazím práve raz za rok a práve na tých voňavých trhoch. Rozhovory o novinkách, spoločných dňoch, spolu s deťmi, ktoré prekvapivo rýchlo rastú a zima, ktorá mi zázračne vôbec nevadí. Fazuľovicu od maďarského kuchára sme objavili asi pred troma rokmi - je taká vyhlásená, že na ňu do Šamorína chodia aj Bratislavčania. Dávam ju ochutnať každej dlhšej návšteve, milujem spokojné pokyvovanie hlavou, keď spolu jeme bez slov, nenechajúc si pôžitok nijako rušiť. Viackrát som skúšala uvariť vianočnú rybaciu z hláv ako moja mama, nikdy sa mi to nepodarilo. Dávam do nej rovnaké ingrediencie, ale aj ak to nie je ono. Tej mojej polievke chýba mamin úsmev a pôvab, s akým sa pohybuje po kuchyni, spôsob ako organizuje nás ostatných, privreté oči pri ochutnávaní a konečné „mňam" po dovarení.  A holúbky sú veľmi zvláštne jedlo. V kapustných listoch zamotaná ochutená zmes ryže a mletého mäsa. Dostávame ich na rozlúčku po každej návšteve, ešte aj zabalené na doma, spolu s požehnaním a krížikom na čelo od svokry.

Dni sú ako mozaika. Skladajú ju zvuky a vône. Obrázky miest v rôznom čase. Mne ju tvoria aj kúsky, ktoré chutia. Mám rada jedlo. Ale meradlom jeho kvality nie sú michelinské hviezdičky. Sú to hlavne ľudia. Dobrý deň. A dobrú chuť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?