Vrchnáky

Autor: Marie Stracenská | 24.1.2014 o 12:41 | (upravené 24.1.2014 o 12:47) Karma článku: 14,10 | Prečítané:  5533x

Ako to funguje? Kam to dávajú, čo s tým robia? To sa ma pýtali kamaráti skoro vždy, keď mi dávali igelitky plné plastových vrchnákov. Pokrčila som plecami -neviem. V škole povedali, že sa zbierajú pre postihnutého chlapčeka. Za peniaze za ne mu potom kúpia vozík. Pani učiteľke dôverujem  a tak som si vždy povedala, že určite majú v škole mechanizmus ako zabezpečiť, aby tie desiatky kíl farebných plastových kúskov neskončili zbytočne na smetisku.  

Včera som bola na návšteve u mamy štyroch detí. Vošla som do dvora – a pred garážou stáli veľké vrecia plné vrchnákov. „Čo s nimi robíte?“, opýtala som sa hneď vo dverách. „Aj my ich zbierame, ale nikdy neviem, kde končia.“ Mama držala za ruku staršieho štvorročného syna. „Tie vrchnáky sú pre nás peniaze.“ A tak som konečne našla niekoho, kto mi vysvetlil nielen mechanizmus, ale aj presný dôvod, prečo ich odkladať.

Najmladší člen rodiny Tobiasko bude mať rok a pol. Narodil sa priskoro a takmer to neprežil. Krátko po narodení sa všetko ešte viac skomplikovalo, lekári rátali hodiny. Ale chlapček stále dýchal. Narodil sa s problémom s hlavičku, nohami, takmer nevidiacimi očkami. Bude len ležať, hovorili jeho mame. Nebude, povedala im ona. Ako sme sa rozprávali, Tobiasko sa najedol lyžičkou, lozil okolo nás, žvatlal, olizoval hračky. A stále sa smial. Je iný, než deti v jeho veku. Ale každý deň - vďaka svojej mame, ktorá s ním cvičí, vymýšľa a vyrába mu hračky, posilňuje, hrá sa – urobí malý krok dopredu. „Čaká nás ťažká operácia. Posledného pol roka mu nerastie hlavička, mozog nemá miesto. Bojím sa, ale viem, že mu môže pomôcť. Či ju urobia u nás neviem. Nádej máme v Čechách, len je to drahé. Tie vrchnáky sú základ, aspoň niečo. Nosím ich do zbernej firmy. Za kilo mám 22 centov. Videli ste, koľko ich je. A to máme ešte vnútri v garáži pár sto kíl. Ľudia sú úžasní. Dnes som nakupovala v potravinách a celkom cudzia pani mi ich dala plnú tašku.“

Aj my máme v komore odložených pár vrchnákov. Tentoraz ich nedonesieme do školy. Ani Tobiaskovej mame nemusím. Keď ich bude dosť, zanesieme ich do zbernej firmy v bratislavskom Ružinove a nahlásime, pre koho sú. Odtiaľ potom pošlú peniaze priamo na Tobiaskov špeciálny účet. Nepijem z plastovej fľaše denne, moji kolegovia áno. Odkrútiť vrchnák, dať do kabelky, priniesť domov a odložiť. Nič to nestojí. Ale znásobené veľa znamená. Znie to pateticky, ale je to pravda - tie obyčajné vrchnáky môžu pre malého Tobiasa znamenať krok k novému životu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?