Chlapča v kuchyni

Autor: Marie Stracenská | 10.1.2014 o 10:56 | Karma článku: 17,41 | Prečítané:  10465x

Skoro každý deň vstane sám od seba zarovno so mnou. Vonku je ešte tma a jeho sestra spí. „Pomôžem ti," povie vždy rovnako. Otvorí umývačku a začne vyťahovať. Čo treba doutiera, veci vykladá na linku. Nemá systém, kladie ich vedľa seba. „Toto mi tu prekáža," povie s vážnou tvárou, keď mu do jeho priestoru zasiahnem položenou fľašou alebo boxom s desiatou. Kým ja pripravujem rožky s maslom, on ukladá riady. Skoro o pol metra nižší odo mňa si na miesta, kam nedočiahne, berie stoličku. Mne by to zabralo zlomok jeho času a aj by ma to stálo menej síl, no on tú energiu vydáva rád. Občas skončím skôr a chcem sa pripojiť. „Nechaj, ja viem, kde to patrí." Nepáči sa mu, keď sa mu montujem do toho, čo chce urobiť sám.  

Sledujem ho ako sústredene  a opatrne kladie do police hrnčeky, neustále otvára rovnaký šuflík a ako sa aj trikrát vráti do priehradky s miskami, lebo ich nevložil do seba. Mohli by sme byť o pár minút rýchlejší. Ale možno aj pomalší, ak by vôbec nevstal, odpovedám sama sebe keď ma cuká, aby som prácu popohnala. Zmier sa s tým, ženská, s deťmi to vždy trvá dlhšie. Medovníky sa zdobia hodinu, fašírok sa nagúľa o niečo menej a v šaláte máme občas trochu väčšie kúsky. Nie vždy to zvládam, ale - vydrž! - opakujem si. Aj vďaka tomu, že tvoja mama a babičky na toto mali čas a energiu  vieš urobiť dobrú zápražku, navariť echtovnú divinu a nebojíš sa pustiť do akéhokoľvek koláča.

Je to kúl, keď vie chlap variť. Moji nikdy nevedeli, o to viac sa mi to páči na iných. Tento malý raz bude ohurovať svoje ženy. Možno si spomenie na naše spoločné minúty v zásterách - on v autíčkovej - s rukami zababranými od cesta, keď mám chuť vychytiť mu ten nôž alebo pre istotu po ňom ešte raz utľapkať obalený rezeň. Výchova sú príklady, vravia múdri. Je to pozornosť a kopy venovaného času. A výchova je to, čo zožne niekto iný. Zbojník ešte nevie, že sa učí. A nevie, že je ohromný. Netuší, aké dôležité sú tie poukladané príbory. Chce len pomôcť svojej mame. Tá je z toho namäkko. A šťastná, vďačná, aj keď občas trochu netrpezlivá. Ej, budúce frajerky, normálne vám závidím.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.

KOMENTÁRE

America first: keď narcistickí populisti sľubujú lepšie zajtrajšky

Oznámil len, že Ameriku ochráni boh.


Už ste čítali?