Len ponožky

Autor: Marie Stracenská | 7.1.2014 o 14:27 | (upravené 7.1.2014 o 14:36) Karma článku: 14,76 | Prečítané:  1094x

Čaro piatich ihlíc som objavila veľa rokov potom, čo som sa naučila prvé očká. A jediný človek, ktorého som ich videla používať, bola prababička. Vedľa seba misku s rôznymi zvyškami vĺn, po riadku - dvoch na tých piatich ihliciach plietla veselé ponožky. „Na čo iné už by sme to použili," hovorila, cinkala a prepletala.  

Tie ponožky boli dokonalé. Jedno očko ako druhé, vypracovaná päta perfektne sedela, špička bola akurát. Teplé a krásne. Len krátky švík vpredu, inak upletené v jednom kuse. Ako to robíš, prišmochtlila som sa raz. A babi babi ochotne ukázala. Vysvetlila mi, ako splietať a doberať očká, aby bolo všetko rovné a úhľadné. Lenže ja, trdlo, som si to vtedy nezapísala. Už neviem prečo to bol práve jeden a jediný raz, čo som ju skúsila napodobniť. Ako tak som spáchala jeden pár. Ihlice sa mi stále čudne motali, päta vôbec nebola taká krásna ako som chcela a celé ponožky boli čudne dlhé a špicaté. A vôbec, však ponožky sa dajú lacno kúpiť... Tak som žiadne ďalšie neurobila. Lenže myšlienka krásnych ručne upletených ponožiek mi v hlave ostala.

Množstvo svetrov. Diek, šálov, rukavíc, kukiel. Už som vyrobila kadečo. Iba tie ponožky... Stále nie. Až teraz. Odhodlala som sa, skúsim. Spomeniem si alebo na to prídem. Päť ihlíc a pekná vlna. A v ruke akože ručne pletený, kúpený pár. Počkaj ešte, hovorím mužovi, musím rátať. Pozorne sledujem riadky a očká, v duchu delím a splietam, no, uvidíme. Namotám na prst vlnu a idem na to. Po hodine a pol je pár hotový. Fúha. Krásny! Presný! Ako od babičky! A nakoniec to vôbec nebolo také zložité... Som dobrá, pochválim sa nahlas. No, veď sú to len ponožky, odpovie muž. Pozriem sa naňho. Nemôže vedieť. To nie sú LEN ale AŽ ponožky. Čo by na to povedali babičky, pýtam sa občas pri rôznych príležitostiach. Aj teraz. Čo? S pýchou by som im ich ukázala. A aj im by sa páčili.

Má to čas, hovorím niekedy. Na niektoré veci treba dorásť. Ale aj tak si často si myslím, že veľa nového už sa nedozviem ani nenaučím. Nie je to tak. Teraz som sa sama naučila niečo celkom nové. Naozajstné, pekné, užitočné. Aj keď to sú to iba ponožky. Lebo urobiť ich skutočne úhľadné, v jednom kuse a tak, aby dokonale sadli, je skoro také fajn, ako spraviť koláč, na ktorý si niekto potom vypýta recept alebo vypestovať kvety, ktoré si každý bude chcieť odtrhnúť. Vyrobiť niečo skutočné a dobré, aj keď malé, nikdy nie je LEN.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?