reklama

Chatrče

Mala som asi desať. Na krku kľúč a trikrát v týždni povinnosť ísť na hudobnú. Hoci nám mama štandardne zakazovala chodiť popri rieke, hudobka mala výnimku. Musela som prejsť celé naše sídlisko a potom odbočiť doľava na nábrežie. Popri dvoch vodopádoch až na veľký most, vtedy ešte jediný v meste. Po ňom hore k osobitnej škole a už som bola tam. Slabá polhodinka cesty. Neskôr pribudol nový most - ale ak by aj bol skôr, nevyužívala by som ho. Doviedol by ma na druhú stranu rieky skôr a po ceste na klavír by som musela prejsť popri cigánskych chatrčiach.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

O cigánoch som vtedy ešte veľa nevedela. V našej bytovke bývala jedna „slušná rodina". Zopár cigánov chodilo s nami do triedy, ale každý ročník sa zostava menila, takže som si zapamätala hlavne Janka Cinu, ten s nami dral lavice dva roky. Mama mala veľa medzi pacientmi a správali sa k nej pomerne úctivo. Doma sme o nich hovorili s rešpektom. Nie s pohŕdaním, skôr s obavami a opatrne. Ako o ľuďoch, ktorých nepoznáme a nevieme, čo od nich čakať. Chatrče na druhej strane rieky som si veľmi nevšímala. Neviem, koľko ľudí tam bývalo a iba tuším ako.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jeden deň som si tie domy predsa len všimla. Keď zmizli. Prišla som domov s novinkou - mami, už tam nie sú! No, vypratali ich a zbúrali, odpovedala mi mama a ďalej neriešila. O dva dni som išla tou cestou zas. A chatrče stáli na svojom starom mieste. Aj to som priniesla domov. Oni sú veľmi životaschopní, zhodnotili naši. A tak to šlo niekoľkokrát dokola. Raz chatrče boli, potom zas nie a o niekoľko dní tam znovu stáli. Ostali pár mesiacov a celý proces sa zopakoval. Mizli a objavovali sa, prístrešky poskladané z vlnitého plechu a drevených dosiek, podobali sa na staré zaplátané ponožky. Až raz sa nevrátili. Na ich mieste dnes stojí nové sídlisko.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tie chatrné príbytky vo mne v detstve nechali v súvislosti s Rómami silnú emóciu. Že sa nevzdávajú. Že nie každý rešpektuje pravidlá. Že ľuďom, ktorí nemajú čo stratiť, to nič nemôžeš vziať. Ale že tí silnejší nakoniec svoje dosiahnu.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu