Iná hudobka

Autor: Marie Stracenská | 29.10.2013 o 14:38 | Karma článku: 17,39 | Prečítané:  1178x

„Keď to bude dobre na šupu, stačí, keď zahráš dva riadky.“ Učiteľ dvihne obočie, dieťa prikývne. Fúkne do flauty, maximálne sústredená. Nadychujem sa za ňu, svrbia ma prsty a jemne nimi hýbem, hrám spolu s ňou. Robí to aj chlapček na stoličke vedľa mňa, má hodinu po nás. Rovnaký pocit mám aj keď som na hudobke s druhým potomkom. Zaťahujem v duchu ťažký akordeón, keď ho vytiahne až do konca už je ťažké ho stlačiť späť. Občas s malými chodíme na hodiny, aby sme vedeli čo a ako majú cvičiť.

„No super! Tak to bolo parádne. Len ten prvý nádych nedrž v pľúcach, lebo potom sa stane vieš čo? Háb,“ nadýchne sa teatrálne učiteľ a zadrží dych, „a prsk, prsk, prsk, prsk – a zrazu sa potrebuješ nadýchnuť znovu a ešte je tam ten starý vzduch,“ vyfučí a rýchlo skúsi ďalší nádych, nahlas, aby jeho márna snaha vyznela. „A nestíhaš, už treba ďalej hrať. Jasné?“ „Hej,“ prikyvuje cez smiech malá. „Tak poď.“ Sojka priloží k ústam flautu – ale nedá sa pokračovať. Učiteľ ju rozosmial, nevie sa upokojiť. Smejú sa nahlas obidvaja, aj ja a ďalší malý hráč. Učiteľ sa zabáva, aj deťom je dobre. Až po chvíli konečne odťukaný tichý takt, nádych – a ide sa na to. Doznie ďalšia etuda. Rozhodne nie perfektne. „Vieš prečo?“, pýta sa učiteľ. „Lebo kde bol palec?“ „Vysoko.“ „No a ešte?“ „Ešte mi ušiel na začiatku vlak a potom som dobiehala.“

Úplne inak sa tá moja dcéra rozpráva s učiteľom, než som sa kedysi ja. Aj mňa v hudobke učila mladá pani učiteľka. Ale sedela som pred ňou strnulo a bála som sa prehovoriť. Ťukala ma občas ceruzkou po hánkach prstov a vyčítala mi dlhšie nechty, potom som si ich po ceste na klavír vždy dokonale obhrýzla. Tu sa učiteľ na hodine s deckami zabáva. Majú svoj žargón, svoje vtípky. Nemazná sa so žiakmi. Je prísny, náročný, dáva toho malej na cvičenie až až. Ale – ostal chlapcom. Počuť to vždy, keď im sám hrá na flaute alebo hmká melódiu. Sám zo seba sa smial, keď zabudol noty na korepetíciu. Je milý, keď napodobňuje falošné tóny. Cítim, že ho tie decká bavia. A malá sa na hodiny teší. Rada s ňou chodím, aj mne je na nich dobre.

Už teraz hrajú moje deti lepšie, ako kedy vedeli ich rodičia. Ak im to vydrží som si istá – bude to aj vďaka učiteľom.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?