Ruky

Autor: Marie Stracenská | 9.9.2013 o 12:54 | Karma článku: 13,44 | Prečítané:  4788x

Každý, kto zbadá jej ruky, si ich zapamätá. Dlhé štíhle prsty sú doma na klaviatúre, rovnako ako so skúmavkou v ruke. Rada hladí ruky iných. Ako lekárka sa často dotýka aj nepekných a boľavých rán. „Je to len koža," zvykne hovoriť, keď robí s niečím veľmi špinavým, „to sa umyje". Jej dotyk nikdy nie je len tak.

Jeho ruky mi vždy pripadali trochu špinavé. Aj umyté vyzerali, akoby z nich teraz pustil lopatu. Zhrubnuté kúsky kože pod prstami, nechty aj po vyčistení trochu zanesené. Nenosil žiadne ozdoby, veď by ich zničil a možno by sa aj zranil.

Ľavačka, ktorej niečo chýba. „Najmilšia Mary, práve som si odfaklil palec. Dostal sa kam nemal, tá brigáda na píle bol asi blbý nápad. Ešte stále sa klepem, dali mi nejaké lieky, pozerám na bielu ofačovanú guču a nechce sa mi veriť, že keď ju dám dole, nič tam nebude..." Už sú to roky, čo som dostala od neho list. Z ruky bez palca si teraz už robí žarty. Zabáva ňou deti smejkom nakresleným na kýpeť.

Jemné, vráskavé, papierovo biele a priehľadné s jemnými žilkami a  bruškami prstov členitými do jemných varhančekov. Keď nimi vyťahovala štrúdľové cesto alebo do nich brala ihlu pri štopkaní, mávala som pocit, že sa to nepatrí. Také ruky určite mávali princezné. Tie varhančeky zdedila jej vnučka aj prapravnuk, môj syn.  Aké zvláštne veci sa dedia.

Nechty ohryzené na kožu, okolo pravého palca boľavé zádery. Hnedé plôšky na boku ukazováka a prostredníka. Ruky nepokojného človeka. Často v nich držal cigarety a kolu, občas pohárik whisky. Ruky prezrádzali, že zďaleka nie je taký suverén, ako sa tvári. Stávali sa neobratnými, keď  do nich vkĺzla dlaň dievčaťa. Možno preto, že to nebolo to správne dievča.

Klop, klop, klop, klop, ozve sa v telefóne hneď po pozdrave, zas je pri počítači. Jemné ťukanie v pozadí, ako rýchly jarný dážď. Robia ho výrazné, dlhé,  pestrofarebné nechty s nalepenými kamienkami. Čo dva týždne nové, vždy prekvapivo extravagantné. Výstavne hebké spakručie, voňavé dlane a pestré prstene. Človek, ktorý ju nepozná neuverí,  že do takých rúk pasujú aj pletacie ihlice, misa plná cesta alebo záhradná lopatka.

Stretávame a lúčime sa. Niekto s nami kráča dva týždne, iný  roky alebo aj celý život. Ruky sú ako vône. Veľa si ich pamätám. Aj podľa toho rozoznám, čo pre mňa tí ľudia znamenali.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?