Burčiak

Autor: Marie Stracenská | 3.9.2013 o 10:15 | Karma článku: 13,02 | Prečítané:  692x

Obrovská opletaná fľaša a z hrubého skla stála v rohu kuchyne. Úzke hrdlo zapchaté niečím, čo pripomínalo plastelínu, trčal z neho čudný prístroj podobný teplomeru. „Dedo robí víno,“ vysvetlila mi kamarátka. Mútna tekutina s penou vnútri fľaše očividne pracovala. Bola v tom zvláštna alchýmia, tajomstvo.

Dedo pochádzal z juhu. Pred rokmi k nám na východ odišiel za ženou. Spoznal ju na vojne, zaľúbil sa a ostal pri nej. Aj po rusnácky sa naučil. Len to víno mu neprestalo chýbať. A tak v chladnom kraji na skok od poľských a ukrajinských hraníc  skúšal vyrobiť burčiak a víno tak, ako som u nikoho iného nevidela. Hrozno pestoval na záhradke nad mestom. Vraj nebolo celkom, ako si želal, ale veril, že víno bude aj tak ako doma keď bol mladý. „Burčiak je dobrý len jednu hodinu, potom už sa kazí,“ poučovala ma priateľka. Tak jej kázal dedko. Sledoval teplotu a čísla na prístroji, počítal dni. Najprv sa celé mesiace staral o vinič, prestrihával ho a chodil kontrolovať. Potom ho sám spracovával. Z dvoch – troch bachratých fliaš bolo každý rok pár vínových. Dedo ich nevypil sám, viac ako polovicu rozdal. Aj našim sa ušlo. Ja som bola ešte malá na chutnanie, ale dospelí si chválili. Jediný, komu sa víno nezdalo, bol asi dedko vinár. Nie je to celkom ono, vravel. Ale na rok, na rok to bude lepšie. Za všetky tie roky sa nikdy neprestal snažiť a skúšať.  Od jari vyzeral každý slnečný deň a vždy si želal, aby boli letá teplé na dlhé.

Víno deda z juhu som nikdy neochutnala, iba burčiak. Voňal mi po kvasniciach a bol silný a sladký. Neviem, či sa dedo dožil toho, že jeho víno malo sladkosť slnečných južných svahov, kyselinky z chladných nocí nad kopcami a plnú chuť dodanú starostlivosťou skúsených vincúrov. Verím, že ani nie. Víno dávalo jeho letám zmysel.  A vďaka nemu si každý rok zas a znovu mohol pripomínať mladosť a snažiť sa ju vrátiť do svojho a priniesť do života ľudí, ktorých mal rád.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?