Hore Kalváriou

Autor: Marie Stracenská | 30.8.2013 o 13:03 | Karma článku: 13,23 | Prečítané:  922x

Ešte že som v tej škole dávala pozor. A čítala si aj niečo navyše. Kráčame hore banskoštiavnickou kalváriou, traja veľkí a traja školopovinní. Nakukneme do každej kaplnky. Malí trvajú na zachovaní poradia, chcú poznať celý príbeh a to presne. Ako ideme hore kopcom vysvetľujem výjavy, občas slovo preberie tato. Príbehy nás dovedú až hore. Cítime sa neskutočne a mysticky, nad mestom s tisíckami svetiel. „Poďme už", ťahá ma preč zbojník. Som prekvapená, veľmi sa sem tešil. Nechávali sme si tú cestu na posledné dni výletu a na večer. Ale je riadna tma, kopec vysoký a cestičky úzke... „Ty sa trochu bojíš, Matúško, však." Prikývne.

Do jednej ruky vezme baterku a do druhej moju, ponáhľa sa, nech sme z tej najväčšej strminy čo najskôr preč. Asi v polovici kopca sa upokojí , spomalí - a je schopný zas počúvať. „Je-žiš ká-že v chr-chrá-me," číta v slabom svetle nápis pod maľbou v krásnej opravenej kamennej stavbe. Tato sa nadýchne, chystá sa pokračovať v príbehu. „Ja viem, ja viem!", nenechá ho malý. A sám začne vykladať o stratenom chlapčekovi, ktorého rodičia po hodinách hľadania našli v kostole, ako sedí v obkľúčení múdrych a čuduje sa - veď ste mohli vedieť, že prídem do domu svojho otca.  Sedí na schodíkoch, chrbtom ku kaplnke, vedľa neho ďalšie dve deti. Hovorí a zdá sa, že aj rozumie. Zatiaľ je to preňho len rozprávka. Pamätá si ju tak dobre asi preto, že Kristus je v nej chlapec o málo starší od neho. Stojíme oproti nim a počúvame. A ja si zrazu uvedomím, že je to presne ako na obraze vnútri kaplnky. Dospelým káže chlapča. A oni počúvajú,  rovnako pozorne, ako malí počúvali pred chvíľou nás.

Máme šťastie. Deti majú ešte ten dobrý vek, keď veria, že to, čo im vravia dospelí, je pravda. Veľa sa pýtajú a majú radi naše odpovede. Váž si to, hovorieva mi priateľ, o pár rokov ohrnú nos a odfrknú, keď im budeš chcieť rozprávať. A tak teraz pred kaplnkou počúvam a som ticho, aby malí cítili, že ich slová sú rovnako dôležité ako naše. Nielen dospelí majú patent na rozum a nielen dospelí majú nárok na to, aby boli vypočutí. Verím, že je dobré, keď to deti cítia a vedia. A možno sa nám to raz v tých odfrkávacích dňoch vráti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?