Prababičkin nočný stolík sme mohli vždy otvoriť len nachvíľku. Mala v ňom strašne štipľavú a strašne voňajúcu čínskumastičku. Nikdy som nechápala, ako taká malá vec dokáže byť tak silno cítiť. Vždyvečer sa ňou natierala nad prsiami. Voňali jej po nej nočné košelea periny. A voňal po nej aj nočný stolík a všetko v ňom.Keď sme ho otvorili tá vôňa okamžite začala zapĺňať spálňu. Nesmeli sme doňhochodiť, ale o to viac nás lákal. Lenže keď bol otvorený dlhšie ako pársekúnd, už by nám nikto neuveril, že sme v spálni len natriasali periny alebosa obzerali v zrkadle.
Tak sme výpravy do nočného stolíka robili postupne. Objavilisme v ňom pár ružencov, bibliu v žltom baliacom papieri, obálku so starýmičiernobielymi fotkami. Škatuľky s liekmi a vreckovkys monogramom. Polodrahokamové srdce zabalené v obrúsku, malú nádobkus prsteňom s červeným očkom, pár obrázkov pre prababičku od nás. Tovšetko, samozrejme, poriadne voňajúce zmesou eukalyptu, mentolu a ktohovieakých byliniek. Bolo to najlepšie poznávacie znamenie.
„Prevoňajte si byt úžasnými vôňami!“ „Vyžeňte pachy z bytu!“Kadekto nám núti ako to má doma voňať. A pritom vôbec netuší. Našťastie babičkyvedia ako na to. Vône ich kuchýň, spální a komôrok sa nedajú zatvoriť doplastových nádobiek. Bývajú v starých knihách, vreckovkách, obrázkoch. Jemnénitky, ktoré veci zo seba šíria, nás vracajú v čase. Nos má lepšiu pamäť ako ušia prsty. Trvalo roky, kým vôňa z maličkej kruhovej plechovej škatuľkys čínskou masťou prestúpila každú stránku Starého zákona. Nočný stolíkdávno neexistuje a všetky veci z neho vzal čas. Ostala len nenapodobniteľná vôňa. Verím,že stránky starých kníh si pamätajú dotyky ich ľudí. Táto ich uchovala podesiatky rokov. Nebudem ju otvárať často. Aby trvalo dlhšie než jeden môj ľudský život, kýmprababička z hašlerkovej knižky vyprchá.