Hašlerková kniha

Autor: Marie Stracenská | 25.7.2013 o 18:24 | Karma článku: 21,60 | Prečítané:  1443x

„A o čom je táto?“, podáva mi Matúš malú knižku zabalenú v žltom ohmatanom papieri. Neviem, pozrieme. Rada listujem v starých knihách. Stránky majú príjemný suchý zvuk, občas z ich vypadnú zabudnuté lístočky a všetky voňajú rokmi. Roztvorím ju, prelistujem a prídem na prvú stránku - áno, vyzerá a znie krásne. Starý zákon, poriadne dávne vydanie. Ale... Niečo tu nesedí. Nie je cítiť kadidlom ani dávnou tlačiarňou, a rozhodne tiež nie suchým zatuchnutým papierom. Vonia... ako hašlerky. „Mami...“ „Počkaj, Matúško. Dám ti ju o chvíľu.“ Tvárim sa, že v nej niečo hľadám a dieťa našťastie odbieha. 

Prababičkin nočný stolík sme mohli vždy otvoriť len na chvíľku. Mala v ňom strašne štipľavú a strašne voňajúcu čínsku mastičku. Nikdy som nechápala, ako taká malá vec dokáže byť tak silno cítiť. Vždy večer sa ňou natierala nad prsiami. Voňali jej po nej nočné košele a periny. A voňal po nej aj nočný stolík a všetko v ňom. Keď sme ho otvorili tá vôňa okamžite začala zapĺňať spálňu. Nesmeli sme doňho chodiť, ale o to viac nás lákal. Lenže keď bol otvorený dlhšie ako pár sekúnd, už by nám nikto neuveril, že sme v spálni len natriasali periny alebo sa obzerali v zrkadle.

Tak sme výpravy do nočného stolíka robili postupne. Objavili sme v ňom pár ružencov, bibliu v žltom baliacom papieri, obálku so starými čiernobielymi fotkami. Škatuľky s liekmi a vreckovky s monogramom. Polodrahokamové srdce zabalené v obrúsku, malú nádobku s prsteňom s červeným očkom, pár obrázkov pre prababičku od nás. To všetko, samozrejme, poriadne voňajúce zmesou eukalyptu, mentolu a ktohovie akých byliniek. Bolo to najlepšie poznávacie znamenie.  

„Prevoňajte si byt úžasnými vôňami!“ „Vyžeňte pachy z bytu!“ Kadekto nám núti ako to má doma voňať. A pritom vôbec netuší. Našťastie babičky vedia ako na to. Vône ich kuchýň, spální a komôrok sa nedajú zatvoriť do plastových nádobiek. Bývajú v starých knihách, vreckovkách, obrázkoch. Jemné nitky, ktoré veci zo seba šíria, nás vracajú  v čase. Nos má lepšiu pamäť ako uši a prsty. Trvalo roky, kým vôňa z maličkej kruhovej plechovej škatuľky s čínskou masťou prestúpila každú stránku Starého zákona. Nočný stolík dávno neexistuje a všetky veci z neho  vzal čas. Ostala len nenapodobniteľná vôňa. Verím, že stránky starých kníh si pamätajú dotyky ich ľudí. Táto ich uchovala po desiatky rokov. Nebudem ju otvárať často. Aby  trvalo dlhšie než jeden môj ľudský život, kým prababička z hašlerkovej knižky vyprchá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?