Študent

Autor: Marie Stracenská | 2.7.2013 o 12:07 | Karma článku: 19,86 | Prečítané:  1841x

Zliezli sme z podzemného eskalátora, každé dieťa za jednu ruku. Začala som sa otáčať ako na obrtlíku. Ešte som v novom nákupnom centre nebola a bez odporúčania kamaráta by som sem tak skoro asi ani neprišla. Vraj je tá výstava zaujímavá a pri troche šťastia aj so sprievodom. Skúsme. „Aha, tam je niečo," vystrelil Matúš pravačku smerom k veľkej kovovej špirále.

Mali sme šťastie. Práve pri nej niečo vysvetľoval  jeden mladík druhému. Pristavili sme sa a počúvali. A keď sa vyšší mládenec rozlúčil, oslovila som toho nadupaného: „A poviete nám niečo aj o ostatných veciach tu?" Poobzeral sa, žiaden iný záujemca nablízku nebol, tak prikývol. Od špirály ku kovovým guliam, potom ku konštrukcii mosta, k optickým javom, zrkadlovým úkazom, pokusom s chemikáliami, prúdu vzduchu... Medzi rečou sme sa dozvedeli, že je študent prírodovedy, anorganický chemik. Teraz sa dal na popularizáciu vedy. Robí to už tri týždne a ešte pár dní bude.

Prešiel s nami tri poschodia, desiatky miest s rôznymi fyzikálnymi pokusmi. Vysvetľoval malým ich slovníkom, starším odbornejšie. Listoval v  zošite s pozohýnanými  rohmi. Ukazoval v poznámkach schémy, výpočty a vzorce, porovnával, diskutoval. Po hodine už som začínala mať dosť. Pri logických rébusoch sa k nám pridala ďalšia rodina. Nadýchol sa s novou silou a pokračoval ešte ďalšiu polhodinu. Keď sme sa lúčili, dohadoval sa s novými záujemcami, že sa vrátia na prízemie k imitácii vlnových dĺžok. No uf. To by som už nezvládla. „Ďakujem, za všetkých," podávala som mu ruku pri kaleidoskope. „Vezmete si odo mňa, prosím, pár eur? Poriadne dlho ste sa nám venovali a bolo to úžasné." Tvár mu stuhla, ruky dvihol v odmietavom geste. „Tak to určite nie. To je moja práca a ja to robím rád." „Ale, keby ste to vzali ako poďakovanie? Naozaj si vážime váš čas aj vysvetlenia. Boli ste perfektný. A navyše študujete..." Nenechal ma ani dohovoriť. „Rozhodne nie. Som rád, že sa vám páčilo, ale peniaze si fakt nevezmem." Rázne sa otočil.

„Bol som so synom na tej výstave," nadšene ma privítal ma o dva dni kolega v práci. „A mal som aj sprievodcu. Skvelí sú tí študenti." Prikývla som. Vybavil sa mi Kartézsky potápač aj vrtuľka s bielymi a čiernymi plôškami, obe si na výstave deti vytvorili. Keď niekto robí to, čo má rád a robí to dobre, dokáže nakaziť  a nadchnúť ostatných. Nákupné centrum tú výstavu možno urobilo aj preto, aby nalákalo nových zákazníkov. V našom prípade trik celkom nevyšiel. Nechali sme tam euro za fľašu vody a návrat neplánujeme. Ale odniesli sme si zážitok za hotový majland.  No bez študenta chémie by bol sotva štvrtinový.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?