Občas je to až komické. Koľkokrát išla Julka sama na hudobku? Toľko musí aj Matúš. Koľkokrát čítal Matúš článok zo šlabikára? Julka nechce ani o jeden raz viac. Dva psy a dve mačky, dva kone. Najnovšie nový súrodenec, braček a sestrička. Ako inak, aby mal každý svojho. Keď si malá niečo želá, je to vždy dvojmo. Inak to nepozná. Odkedy je na svete, vždy bolo okolo nej všetko na polovicu alebo krát dva. Obaja malí to tak majú nastavené - aby boli veci spravodlivé. A my snažíme im to nekaziť. Lenže. Iba jeden z nich má rád sladké a iba jedného baví skladať lego. Jeden číta s vášňou, na rozdiel od druhého, a ten zas oveľa radšej a lepšie bicykluje a korčuľuje. Aj keby sme veľmi chceli, občas to „rovnako" byť nemôže. Hlavne pri úlohách, učení a trénovaní. „Matúško, znovu skús poriadne povedať tú básničku a Juli, ešte vyriešiš tri príklady navyše." Okamžite sa ozve „ale ten druhý nemusel, to nie je fér!"
Cez víkend sme mali návštevu. Ostala po nej tabuľka čokolády. Jedna. „Môžeme si dať, mami?" Jasné. Jeden ju rozlomil. Dával veľký pozor, aby to bolo presne napoly. Lebo vyberal si ten druhý. Spokojní boli obidvaja. Vedia, že svet nie je vždy spravodlivý. Ale aj to, že nespravodlivosť nie je dôvod na hádky a smútok. Lebo spravodlivosti môžu pomôcť.
