Námorník

Autor: Marie Stracenská | 17.6.2013 o 16:41 | Karma článku: 16,39 | Prečítané:  7004x

Viacerí sme spolužiačke závideli. V trinástich sa to už nezvykne nahlas - to by sme ukázali slabosť. A slabosť je pre čerstvé puberťáčky nevhodná. My všetko vieme, zvládame a sme strašne nad vecou. Ale jej sme závideli všetky a nepokryte.

Po víkendoch sme si hovorili, čo ktorá robila, kde sme boli. Ona to mala stále rovnaké. Bola u dedka. Žil na dedine už veľa rokov sám. Deti a vnuci mu chodili pomáhať upratovať, robiť okolo hospodárstva, na záhrade, v sade. To sme jej nezávideli ani trochu. Závideli sme jej toho dedka. „Boli námorník", tak nám ho predstavila. Po víkendových návštevách sa vždy rozhovorila o starých vyblednutých fotkách. Vnučke dedo rozprával o tom ako sa plavil po Dunaji z Nemecka  až k moru. Spomínal na plavby na severe aj Balkánom. Vozil náklad a kopy tabaku. Celé týždne voda pod nohami, len s ďalšími dvoma chlapmi, čo už si po rokoch budete hovoriť. Sedeli, rátali uzly, fajčili.  Tu sa dá zakotviť, je tu dobrá krčma, inde radšej nie, žijú tam zlodeji, minule im skúsili pobrať naložené uhlie. Dedo spolužiačke rozprával, ona zasa nám. Pre romantické trinástky to bola úžasná predstava - čeliť počasiu a samote, neohrozene a pevne, vidieť celý svet. „Má tetovanie?", pýtali sme sa. Nemal, iba húpavý krok  a mozole.

Keď sme mali štrnásť, spolužiačkin dedko zomrel. „Viete, čo mi povedal strýko?", obrátila sa na nás po pohrebe. „Že dedo nikdy nikde neboli. Len cez vojnu niekde pri Komárne. Za hranicami nikdy. Fotky, ktoré ukazovali, neboli jeho. Dali mu ich kamarát práve cez tú vojnu." Dedo žil vo svojom vymyslenom svete. A vtiahol doňho aj vnučku a cez ňu aj jej kamarátky. „Hneváš sa naňho za to klamstvo?", opýtala som sa priateľky. „Nie. Možno nám historkami dedo chceli vrátiť to, že sme im chodili pomáhať. Nemôžem sa hnevať, že vymýšľali. Asi sa báli, že keby rozprávali o záhrade, nepočúvali by sme tak. Museli mať perfektnú pamäť." Fotky si nechala. Dedo z nich vraj stále cítil slané morské kvapky. Možno bolo more jeho sen. Príbehy mu ho pomáhali žiť. Vôbec sme sa priateľke nečudovali, že mu to nemala za zlé.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?