Gumka

Autor: Marie Stracenská | 13.6.2013 o 9:15 | Karma článku: 14,97 | Prečítané:  1277x

Fúka. Zelené klasy sa krásne vlnia. Ľudia na zastávke to ale veľmi neoceňujú. Vlak trochu mešká. Pritiahnem si bundu viac ku krku a pretiahnem rukáv svetra cez dlaň. Málo. V ľavej ruke taška, nemôžem teda urobiť to, čo stopercentne funguje – strčiť si ruky do rukávov. Pravú do ľavého a ľavú do pravého. Zimomraví vedia, studené prsty nezahreje nič lepšie.  Ak by sa ešte stále nosieval rukávnik, uživila by som ho. No, ale je mokro, a tašku niet kam položiť. Tak teda beriem na milosť vrecko. Na rozdiel od rukávov, vrecká si na mojich zvrchníkoch musia pripadať ako chudobní príbuzní. Mnohé z nich sú zašité. Nemám ich rada vyduté a tak v nich nič nenosievam. Ani ruky.

Ukazovák nahmatá niečo mäkké.  Aha, výrazne ružový kúsok tkaniny, gumy a plastu. Julkina gumička do vlasov. Vložila som ju tam predvčerom. Hojdala sa zbojníčke na konci spadnutého chvosta. Už už spadne – tak ju jemne stiahnem, ani si to nevšimne. Sojka sa pribehla napiť od šmýkačky cestou k  preliezačke. Gumku vložím do vrecka, obzriem sa za Matúšom na hojdačke a znovu sa začítam do knihy. Takto som si to kedysi dávno vysnívala. Ihrisko, deti sa zabávajú a ja sa vypekám na slnku a oddychujem po svojom. Počúvam ako na seba malí pokrikujú, smejú sa a viem si predstaviť ich protesty, keď zavelím, že treba odísť. Opretá na lavičke s natiahnutými nohami, takto vyzerá raj.

Koľkokrát som to skúšala, kým boli malí v kočíku... Vždy som si na prechádzku tú knihu vzala – ale nikdy na ňu neprišlo. Po prvej minúte státia sa vždy jedno z detí prebralo a skúste čítať, keď sa z kočíka ozýva mrnčanie. Začali chodiť a už to nešlo vôbec. Ešte nemali ani rok, keď pri prechádzke vytrhli popruhy z kočíka, už v ňom neobsedeli. Zrazu sme mali málo rúk aj nôh. O tom, že by sme niekde len tak sedeli a rozprávali sa či nebodaj čítali, zatiaľ čo oni sa bláznia sa nedalo ani uvažovať. Ale zrazu – sa zabávajú sami. Prídu sa pochváliť, nechať ofúknuť zodreté, po maškrtu. Ale už nepotrebujú ruky na podopretie. A tak si ihrisko užívam po svojom.

„Vážení cestujúci. Osobný vlak v smere Komárno, Dunajská Streda, Kvetoslavov...“ Vo vreckách nič nenosievam. Ale tú gumku tam nechám. Aby mi aj nabudúce, keď bude nevľúdne, dlho, smutno alebo hoci len nudne pripomenula, ako je na svete dobre.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?