Ako chutí moc

Autor: Marie Stracenská | 30.4.2013 o 9:53 | Karma článku: 15,84 | Prečítané:  2250x

Tentoraz som sedela na mieste spolujazdca. Bola tma,  chladno a lialo. Okamih, ale zásadný. Zasvietila červená, priateľka nezabrzdila. „Au!“, uvedomila si hneď. Zlé, presvedčilo ju vzápätí policajné auto. Zastala za ním na kraji štvorprúdovej cesty. Na policajnom aute sa otvorili dvere a vyšiel uniformovaný muž. „Doklady, pani vodička. Viete, čo ste urobili. Ostaňte vo voze.  Zavolám vás.“ Vzal si papiere a vrátil sa do auta. To bolo jediný raz za najbližších pätnásť minút, čo sa unúval.

Po asi minúte sa otvorilo na policajnom aute okienko a v ňom sa objavila mávajúca ruka. „Asi mám ísť tam,“ skonštatovala priateľka a vystúpila. Po štvorprúdovke fičali jedno auto za druhým, opatrne  prišla na spolujazdcovu stranu policajného auta. Postavila sa k prednému okienku, oboma nohami do poriadnej mláky, inak sa nedalo. Chvíľu sa dohadovali a  vrátila sa do svojho auta. So slzami v očiach, nebolo jej všetko jedno. „Chcú mi vziať vodičák. Ešte sa vraj poradia. Kurník! Moja chyba!“ Po chvíľke na ňu policajná ruka znovu zamávala. Priateľka zas vyšla do tmy rušnej cesty, prišla k policajnému autu, po pár vetách pri prednom okienku ho obišla a z opačnej strany nasadla dozadu. „Prečo ťa, prosím ťa, nechávajú motať sa tu po ceste pred autami a nenasadneš od krajnice?“, nedalo mi, keď sa vrátila. „Od krajnice je zadné sedadlo plné nejakých vecí. Mám počkať, potrebujú sa poradiť. Jeden mi chce dať 60 eur, druhý tri stovky. Ten mi vynadal, nech vrátim vodičák a začnem jazdiť s vozom, že nemám čo robiť na bratislavských cestách. Baví sa so mnou ako s deckom. Jazdím dvadsať rokov, bez nehôd.“ Uplynula minúta a procedúra sa zopakovala. Znovu mávajúca ruka, vonku stepujúca kamarátka a návrat.  „ Brrr. Som durch mokrá, aj topánky. Koľko máš pri sebe peňazí? Vraj keď dám dokopy 50 eur, nechajú ma ísť.“ Každá sme mali sotva desať. Ďalší výstup k autu s majákmi. Po ňom už  sa priateľka sa vrátila s vypísaným bločkom a bez vodičáka.“ Dajú mi ho, keď zaplatím 150. Mám na to dva týždne, dovtedy môžem jazdiť na povolenie.“

Keď sme štartovali domov, napadlo mi jediné. Áno, urobila vážnu chybu. A oni si ju vychutnali. Takto chutí moc.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?