reklama

Rozvedení

Jedného dňa mamka povedala – sťahujeme sa. Ovalil ma tupý pocit z neznáma. Na tejto ulici som sa naučila jazdiť na bicykli, z briežka ku garážam sa sánkujeme s kamarátmi, tu si so susedmi vymieňame koláče a pre kamarátov mamka pečie skvelé zemiakové lupienky. Z balkóna nás otec zo špásu spúšťa v horolezeckých sedákoch, v tejto škole mi vypadol prvý zub, tu raz za čas blúdim medzi bytovkami a hľadám svoju malú sestru, keď sa zabudne u nejakej inej škôlkarky. Tu sa ohadzujeme snehom aj blatom, beháme s otlčenými kolenami. A teraz tu všetkých kamarátov nechám, aby si to užívali ďalej – a pôjdeme preč. Do nejakého malého mesta, ktorého meno si ani neviem zapamätať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Naši sa rozviedli, povedal mi niekto, a mamka získala skvelú prácu ďaleko odtiaľto. Tak nás berie so sebou. Nevedela som čo to znamená, že sa naši rozviedli – nikoho podobného som nepoznala, nemala som sa koho spýtať. Vnímala som len, že tati už s nami nebýva. A cítila, že to nie je úplne super. Snažila som sa všetko chápať a veľmi mamku netrápiť otázkami. Zrazu som sa obzerala v novom byte na sídlisku plnom panelov a zrolovaných asfaltových izolácií. Kúsok od neho tiekla rieka, ku ktorej nám mamka okamžite zakázala chodiť. Rovnako dôrazne nás varovala pred jamami plnými sklenej vaty. Tu nám má byť dobre? Na tomto čudnom mieste? Kde som nestretla jediné dieťa v mojom veku? A do školy to máme pol hodiny, lebo novú, za domom, otvoria až po prázdninách? Mamka stále v novej práci, otec ďaleko? Ešteže boli aspoň babičky. Zvonka pálilo slnko, stála som v triede plnej cudzích detí. Vôbec mi nebolo dobre. Poznala som iba jedno dievča, dcéru maminej kolegyne. Aj tú len deň. Cestou zo školy sme išli spolu. Rozprávala mi o spolužiakoch, akí sú a čo robia, komu ide učenie a kto vystrája. „A tá má rozvedených rodičov. Aj tá. A vlastne aj ten.“ A zrazu sa mi uľavilo. V tej chvíli som prekonala strach a pocit vydedenca. Dnes mi to príde absurdné. No vtedy mi odrazu pomohlo, že tie neznáme sedemročné decká sú na tom rovnako ako ja. Tiež o niečo prišli, možno tak isto celkom nedávno. To zvládnem, keď nie som sama. Dodnes si pamätám, ktorí spolužiaci to boli. Aj keď som o tom s nimi nikdy nehovorila. Nepýtala som sa na rodičov, tak ako sa oni nepýtali mňa. Človek nikdy nevie, ktorá chvíľa je kľúčová. Ani ktoré spojenie nám získa kamarátov. Môže byť aj šťastnejšie, než to moje pred rokmi. Ale dôležité je, aby bolo. Koniec koncov, malé deti väčšinou neriešia spomienky. Žijú dnes. Asi to je tak najlepšie.

Marie Stracenská

Marie Stracenská

Bloger 
  • Počet článkov:  858
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som žena. Novinárka, lektorka a konzultantka. Mama nádherných a šikovných dvojčiat. Manželka, dcéra, sestra, priateľka. Neľahostajná. Mám rada svet. Rovnako rýchlo sa viem nadchnúť, potešiť a rozosmiať ako pobúriť a nahlas rozhnevať. Zoznam autorových rubrík:  o deťocho vzťahocho kadečomSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu