„A ešte pripomínam. Nezabudnite si šály, rukavice, čapice. Zídu sa vám. Vonku je stále zima ako v ruskej rozprávke." Z hlasu cítiť, že vodič sa usmieva, keď nás otáča skontrolovať po sebe prázdne sedadlá. Staršia pani vyťahuje z priehradky nad hlavami zabudnutú šatku. Všetci si tuhšie pritiahneme goliere. Vonku je sychravo, fúka a začína poletovať sneh. Ľudia vystupujú z vlaku a ešte stále sa trochu usmievajú. Čo spraví pár viet hlasom nasiaknutým dobrou náladou. Príjemne nákazlivou. Je to super , keď človek hneď zrána stretne niekoho, kto je v práci a pritom zjavne v pohode a spokojný. Škoda len, že je to také výnimočné.
O zime a nálade
„Vchádzame do stanice Bratislava - hlavná stanica. Je to vaša konečná stanica. Želáme vám pekný deň." Viacerí prikývneme späť na pozdrav neviditeľnému rušňovodičovi. Prihovára sa nám príjemne civilne s jemným maďarských prízvukom. Vyrazil z Komárna. Ktovie, koľký raz to už dnes vraví, kedy vstával. K dverám sa pomaly stavajú zababušení ľudia, vyhýbajú sa veľkým taškám a ruksakom.