Pád

Autor: Marie Stracenská | 14.2.2013 o 11:48 | Karma článku: 14,42 | Prečítané:  1043x

Buch! Tma, pol tretej ráno. Ach. Dieťa spadlo z postele. Doma spia na vysokých, meter a pol nad zemou so zábranou. Skoro vždy, keď ich niekde mimo domov uložíme na klasické, zošmyknú sa. Nevedia to na nich. Veď preto pod ne dávam vankúše. Tak teda Matúš je dole. Ostrím v tme na ležiace dieťa. Bojujem so zvyškami spánku. Bezmocne si pretriem čelo. Presne viem, čo bude ráno. Nevrlá, nevyspatá, nebudem schopná sa vyhrabať spod perín. Neznášam to!

Si nanič mama, dvíhaj ho. Bude po spaní... Keď ho zodvihnem, precitne a ja tiež. To necháš chúďa dieťa takto? Veď môže spať na vankúši na zemi. Ale zgúľa sa a bude potom na studenom. Ale teraz leží na perine a je zakrytý. Ale je mu nepohodlne. Ale je noc! Tak snáď ešte zaspíme. Dve mamy hádajúce sa mi v hlave ma celkom prebrali. Och! Vysúkam sa spod teplej prikrývky. „Matúško, poď hore, spadol si." „Aha. Aj sa vycikám." Tak, a je definitívne hore. Ľahké to už nebude. „Maminka? Povieš mi príbeh?" Nechceme zobudiť  sestru. Tak bojujme, nech drobec čím skôr zas drieme. Šepkáme si v prítmí izby - o čom sa nám sníva, prečo treba v noci spať a že je tak svetlo, lebo vonku je bielo. Pokojne odfukuje po niečo vyše polhodine.

O sedemnásť hodín neskôr si dávame pusu na dobrú noc. Pod okraj postele zasa kladiem vankúše. Urputne si želám jediné. Nech sa obaja udržia na lôžku. Povzdychnem si, Matúš sa spiklenecky usmeje. „Maminka, to bolo super včera, však?" Hm. To je tá relativita v praxi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?