Vyrovnane

Autor: Marie Stracenská | 28.1.2013 o 13:13 | Karma článku: 15,39 | Prečítané:  745x

Svietiace oko prázdnej nádrže schladí jej úľavu. Konečne sa podarilo odhrabať auto spod kopy snehu a oškrabať ľad z predného skla. Trvalo to dobrých pätnásť minút, je skoro štvrť na deväť večer a domov 50 kilometrov. Ráno sa ponáhľala, nenatankovala. Tak nič, teplo sa odkladá. Najbližšia čerpačka je samoobslužná. Zastane, dohodne sa s automatom, odomkne nádrž... Odomkne nádrž... Tak odomkne! Prečo sa to nedá otvoriť?!

Vedľa zastavuje terénne auto. Prepína do módu pipina. „Pane, prosím vás, určite máte silnejšiu ruku ako ja. Pomohli by ste mi?" Pán je ochotný a hoci mu prsty bez rukavíc musia fest mrznúť, púšťa sa do boja so zámkou. Nejde to. Zámka povolí do polovičky a ďalej nič. Aj sa hýbe, ale neotvára. „Som technik, toto sa mi nepáči..." Chlad po desiatich minútach už premkol úplne každý kúsok tela. Nádrž stále prázdna a nedobytná. Poďakuje sa pánovi a odchádza. Snáď to ešte vydá na ďalšiu pumpu. Zaparkuje pri stojane a skúsi nádrž ešte otvoriť . Dalo sa čakať - nepovolí. Zamieri do budovy čerpačky. Za pultom dve dámy. Tak nič, tu musí zabojovať  sama. „Niečo na rozmrazovanie máte?" Naleje modrú tekutinu  na okraj nádržky a čaká. Päťdesiat osem, päťdesiat deväť, šesťdesiat - minútu písali vydržať. Sláva! Zámka povoľuje. Tak po trištvrte hodine bojov natankuje asi najdrahší benzín v meste a konečne vyráža domov. Prsty na nohách ako nanuky, vlasy plné snehových vločiek, skrehnutými rukami naštartuje až na druhý raz.

Auto sa už vyhrialo. Zastane na semaforoch, odpije z pumpovej kávy. Už je dobre. Úľavu musí byť vidno na kilometer. Vedľa nej zastáva pekné veľké auto. Len tak sa obzerá  - a oči sa jej stretnú s vodičom z neho. Mladík, niečo cez dvadsať. Chalan sa usmeje. Toto nečakala. Tma musí dobre zakrývať vrásky. Pozrie sa naňho znovu - a chlapec jej pošle vzdušný bozk! Zrazu jej ubudne dvadsať rokov a nevie kam s očami. To sa jej ešte nestalo... V rozpakoch odpije z už prázdneho pohárika, pozerá hore a dole a na tú strašne dlhú červenú. Zdráha sa pozrieť bokom. Len jeden krátky pohľad - chlapec sa na ňu stále díva. A znovu jej pošle bozk. Musí sa usmiať. Vráti mu iskry v očiach, lebo jej je zrazu tak ľahko a skvelo. Zelená, jednotka, odchádza. Usmieva sa ešte ďalšiu polhodinu. 

Je super, že sily medzi mínus a plus sú vo vesmíre vyrovnané...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.


Už ste čítali?