Špirála

Autor: Marie Stracenská | 24.1.2013 o 9:40 | Karma článku: 15,09 | Prečítané:  645x

Keď som si pred časom spomenula na dávnu pani učiteľku klavíra z môjho malého mesta, snažila som sa o nej zistiť čo najviac. Internet a telefonáty ma doviedli k inej žene. Rehoľnej sestre, ktorá jej bola roky najlepšou priateľkou. Bývali spolu za mladi, spolu sa dostali do problémov pre ukrývanie kňaza, spoločne ich odsúdili a v rovnakom čase boli vo väzení. Neskôr spolu slúžili v reholi a bývali - vo Svidníku a potom v Prešove. Zatelefonovala som tam. „Počkajte chvíľu", poprosil ma mladý hlas, „sestra Nikolaja je chorá, pomaly chodí, hneď príde". Pár minút čakania som rozhodne neoľutovala. Hovorili sme spolu skoro hodinu. Spomienky jej hlas omladili o desiatky rokov. Rozprávala a ja som si predstavovala jej tvár z fotiek. Má cez osemdesiat ale smeje sa mlado. Bol to dlhý rozhovor. A sľúbila som si, že nebol posledný.

Na prelome rokov som jej poslala pozdrav. Dnes mi prišla odpoveď. A v nej pár slov, ktoré mi vyrazili dych. „Ja spomínam na Vašu babičku a na jej mimoriadne nádherné pečivo, ktoré pripravovala na Vianoce. Obdivovali sme rozmanitosť tvarov ako aj ich úžasnú chuť." Babička u nás trávila nejedny sviatky. Piekla pre mnohých. Rada koláčiky dávala - susedom, priateľom. Ale doteraz som ani vo sne netušila, že medzi svojich blízkych rátala aj rehoľníčky. Asi keď sme my boli v škole a na krúžkoch a nie doma, navštevovala sestry, o ktorých málokto vedel. Svidník je malé mesto, každý každého pozná a skoro každý je s každým aspoň vzdialený príbuzný. A predsa sa iba tušilo, že za fasádou domu s nádhernou bohatou záhradou v zástavbe uprostred kopca je niečo zvláštne. Bývali tam staršie ženy a často ich mladšie navštevovali. Pri dverách mal krížik, to iné domy nemali. Nikdy som v ňom nebola. Ale moja babička ho asi poznala.  A - práve som zistila, že zrejme aj rehoľné sestry v ňom.

Už sa jej nikdy neopýtam, aké boli. A čo ich spájalo, keď im na Vianoce nosievala cukroví. Žila som vedľa nej tak dlho a aj tak som o nevedela všetko. Už je to skoro pätnásť rokov, čo odišla. A teraz mi ju pripomenula stará dáma, ktorú som nikdy nestretla. Dozvedám sa o nej nové úplnou náhodou. Život je zvláštna špirála. „Do Nového roku Vám zo srdca prajem dobré zdravie, vyprosujem Božie požehnanie..." končí sa pozdrav, ktorý mi prišiel od sestry Nikolaje. Ani netuší, že spolu s ním poslala aj darček. Nitku spomienky a prekvapenie o človeku, ktorého som veľmi ľúbila.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?