Medzi nami

Autor: Marie Stracenská | 11.12.2012 o 11:03 | Karma článku: 15,88 | Prečítané:  1145x

Už je veľká, ale stále mi neprestáva voňať. Nakloním sa jej k strapatým vláskom. Len ich pohladím, šklbanie odkladáme na ráno. Pohodí hlavou a pošteklí ma na líci. Má jemné prsty, aké som ja nemala ani ako dieťa. Jemný teplý dotyk a keď sa sústredí zadržiava dych. Sedíme tesne pri sebe, cítim ju každou bunkou. Stále je to vzácnejšie.

Pred chvíľou sme dolistovali časopis a vyberali, ktoré keksíky spolu cez víkend upečieme. Pomôže mi hnietiť cesto a potom hotové „namaľuje" polevou. Viem, že to bude oveľa dlhšie a špinavšie, než keby som to robila sama. Ale nepečieme len pre to, aby sme to zjedli. Cesta je cieľ.

Na podokenici tuhnú šperky zo živice, ktoré sme spolu predtým dokončili. Drobka vyberala obrázky na náušničky pre kamarátky a krstnú. Nevie sa dočkať zajtrajška, keď budú celkom hotové, stále odhŕňa záclonu, akoby tak mohla proces urýchliť. Veď aj ja by som, keby som nebola taká dospelácky racionálna.

Nechtíky ako ružové muškátové lístky. Trochu márnivosti nás nezabije. „Aj tebe nalakujem, maminka, dobre?" Obe si fúkame na prsty, ukážem jej ako ťuknutím vyskúša, že lak vyschol.  „Mám nápad!", vykríkne a prinesie veľkú obálku. Vysype z nej štyri papierové modelky a kopu papierových šiat. Darček z Vianoc spred pár rokov. „Maminka, ty mi budeš hovoriť, ako ich mám obliecť a ja im budem robiť módu." Dohodnuté. Tejto niečo do spoločnosti, tejto športové, ďalšej nejaký kostým.

Strhnem sa na hlasné klopanie. Chlapi sú doma. To už prešli dve hodiny? Skončil sa tréning karate, ktorý našu rodinu pravidelne mužsko - žensky delí. Zdravíme sa, večeriame, o chvíľu šupky hupky do postele. Obaja zbojníci lietajú ešte v pyžamkách po byte, keď tato natiahne ruku a v lete dcéru zachytí. „Ty si taká opica škorica", pošteklí a pritúli si ju. Nahlas sa smejú a maznajú, sú krásni. Rada ich tak vidím. Tak trochu aj závidím - ja si nič také z detstva nepamätám. Ale... Dnes závisť neprichádza. Stále cítim tie naše dve hodinky, totálne dievčenské. „Maminka, nechcem ísť zajtra do školy. Chcem byť s tebou", pošepká mi v posteli. Žmurknem na ňu, do školy sa pôjde. Ale - vo štvrtok je ďalší tréning.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.

KOMENTÁRE

Fico radí socialistom ako byť populárnejší

Toto má byť lekcia z postkomunistickej Európy?


Už ste čítali?