Vznešený rozpad

Autor: Marie Stracenská | 13.11.2012 o 11:41 | (upravené 13.11.2012 o 11:52) Karma článku: 10,38 | Prečítané:  793x

Ty ideš do Grécka? Do Atén? Čo si! Veď tam sú stále štrajky a demonštrácie, vraj tam vytiahli aj vodné delá - vyprevádzali ma viacerí. Teraz stojím vo výťahu a čítam ďalšie z upozornení, ktoré sa začína „dear guests, we kindly inform you...". Dnes nejazdia autobusy, električky, ani taxíky, dozvedám sa. Iba metro. Včera nejazdila žiadna hromadná doprava. Zajtra možno aspoň tie taxíky budú, potrebujeme sa dostať na letisko.

Ulice sú plné policajtov, inak o štrajkoch nevieme. Bezpečná zlatá hotelová klietka návštevníka zvedavého nie na protestujúce davy, ale na Akropolu, vykopávky a skvelé jedlo. Keď sme prichádzali k mestu, prekvapilo nás množstvo konštrukcií  na bilbordy - ale všetky prázdne. Ani reklama sa nepredáva. Prechádzame sa uličkami okolo prázdnych reštaurácií a pubov,  skoro pred každým chlapík láka „ladies, lunch, cofee?" . „Polovičné ceny", upozorňujú predavači iba čo schytíme do ruky akýkoľvek suvenír - len nech ho kúpime u nich. Uhýbame pohľadom pred očami malého harmonikára na ulici, snaží sa nežobrať, hrá.

Smutné ulice. Smutné krčmy. Smutní ľudia. Boli to rozhodnutia politikov, čo privodili pád, no doplácajú na nich všetci. A zrazu počujeme hudbu. Chorál. Ideme za ňou, nedá sa inak. Byzantský ortodoxný chrám Prevtelenia Ježiša, čítame na doske pri dverách. Dvanáste storočie, prestavaný Rusmi v roku 1834. Vnútri to vyzerá, akoby sa rekonštrukčné práce stále neskončili. Obzerám sa po tmavých priestoroch, magnetizuje ma dokonalý mužský mnohohlas. Spomaľuje kroky. Ostávam stáť pod kupolou, z ktorej opadávajú kusy kedysi nádherných malieb. Okolo otlčená stena a na nej prekrásne ikony. Obnažený kábel v pozadí vyrezávaných lavíc. Možno až príliš symbolické - v krajine, ktorá je krásna, ale tak zvláštne v rozpade.

Ostávam pri dverách. Nechce sa mi odtiaľ, z tohto miesta pokoja. Do kasičky púšťam pár drobných. Nízky pán, zopne ruky na hrudi a ukloní sa „ďakujem". BTZ - Boh ťa žehnaj - píše mi občas do esemesky kamarát kňaz. To BTZ mi víri v hlave, keď ešte chvíľu sedím v tieni pred kostolíkom, pri zvukoch prekrásnych spevov. BTZ, želám úprimne kostolu aj ľuďom, BTZ.

        

         

                            

                  

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?